Albert Woodfox je už 43 rokov vo väzení v Louisiane, z toho 40 rokov na samotke. V roku 1972 bol usvedčený z vraždy väzenského dozorcu, pričom neexistuje fyzický dôkaz, ktorý by ho spájal so zločinom. Desiatky rokov samoty a straty slobody si vyžiadali vysokú daň na jeho zdraví. Denne trávi 23 hodín osamote v malej cele, s obmedzeným prístupm k osobnému majetku, knihám, právnej ochrane, práci či návštevám. Mimo cely môže cvičiť iba tri hodiny týždenne. Súd už trikrát odvolal Albertovo usvedčenie. V júni 2015 súd potvrdil jeho prepustenie, Albert však stále zostáva vo väzení, kvôli prístupu generálneho prokurátora štátu Lousiana.

Albert Woodfox je 23 hodín denne je zavretý sám v malej cele takmer bez prirodzeného svetla. V roku 1972 ho počas pobytu vo väzení za lúpež odsúdili za vraždu väzenského dozorcu. Albert tvrdí, že je nevinný.

Nenašiel sa žiadny fyzický dôkaz, ktorý by ho spájal so zločinom a jeho usvedčenie bolo podložené predovšetkým pochybným svedectvom ďalšieho väzňa, ktorý dostal na oplátku milosť. Albert verí, že jeho odsúdenie bolo politicky motivované, pretože patril k Čiernym Panterom, k radikálnemu hnutiu za práva afroamerického obyvateľstva.

Desaťročia izolácie a nedostatočné podmienky si na Albertovi vyžiadali otrasnú daň: " Nedokážem slovami vyjadriť tie roky mentálneho, emocionálneho a fyzického mučenia ktoré znášam". OSN vyhlásila, že zaobchádzanie s Albertom je mučenie.

Právny proces bol tak chybný, že jeho odsúdenie bolo trikrát odvolané. V júni 2015 federálny sudca nariadil jeho okamžité prepustenie, ale Albertovej slobode bránia na každom kroku orgány štátu Louisiana.

Jediný, kto stojí v ceste k jeho slobode je generálny prokurátor Louisiany, ktorý proti nemu vedie nenávistnú kampaň.

Albert hovorí: "Môžu mi spôsobiť veľa bolesti. Môžu mi dokonca vziať môj život. Ale nikdy ma nezlomia. "

Albert bol odsúdený za vraždu väzenského dozorcu Brenta Millera, spolu s ďalšími dvoma spoluobvinenými. Vždy tvrdil, že je nevinný. Tvrdí, že bol nespravodlivo obvinený, kvôli svojmu politickému aktivizmu vo väzení. Neexistujú žiadne hmotné dôkazy, ktoré by ho s vraždou spájali. Rozsudok sa opieral hlavne o výpovede svedkov, ktorí boli zdiskreditovaní.

Desaťtisíce väzňov je umiestnených v izolácií v štátnych a federálnych väzeniach po celej USA. Musia znášať nehumánne podmienky vo väzení a sociálnu depriváciu, bez kontaktu s vonkajším svetom.

Ďakujeme za Vašu podporu Albertovi, ktorého prepustili po viac ako 40 rokoch väzenia na slobodu! Jeho prepustenie dlhodobo žiadali podporovatelia a podporovateľky Amnesty International z celého sveta, vrátane tých z Vás, ktorí/é ste sa zapojili prostredníctvom tohtoročného Maratónu písania listov.