Edward Snowden odhalil šokujúci rozsah sledovacích sietí pod vedením USA a Veľkej Británie. Vlády na internete sledujú, čo robíme. Tajné a bezpečnostné agentúry štátov využívajú masové sledovanie na to, aby vytiahli naše súkromné emaily, telefonáty, históriu vyhľadávania na internete, zoznam kontaktov, fotky z webkamier, polohu mobilných telefónov.

Štáty tieto praktiky ospravedlňujú nutnosťou dolapenia "teroristov". Neexistujú však dôkazy, že masové sledovanie im v tom pomôže. Naopak, môže zvýšiť riziko prehliadnutia teroristických aktivít kvôli zahlteniu bezpečnostných pracovníkov množstvom nespracovaných dát.

Navyše, sledovaním ľudí sa štáty vzďaľujú od základných právnych princípov. Správajú sa k ľuďom ako k zločincom a každý detail zo životov ľudí považujú za podozrivý.

Masové programy sledovania porušujú ľudské práva, pretože odporujú právu na súkromie a obmedzujú slobodu prejavu, ktoré sú chránené medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi.

Podľa Amnesty International je masové sledovanie v rozpore s ľudskými právami, pretože nespĺňa podmienky nevyhnutnosti a primeranosti obmedzenia ľudských práv, ako sú špecifikované medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi (napr. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach). Vlády musia zaviesť opatrenia, ktorými zaručia, že sledovanie sa vykonáva iba v tom prípade, ak existuje legitímny právny základ a s použitím čo najmenej invazívnych prostriedkov.

Odhalenia Edwarda Snowdena v júni 2013 potvrdili dlhotrvajúce obavy - vlády v tajnosti zbierajú, ukladajú a analyzujú stovky miliónov dát so súkromnou komunikáciou. Programy bezpečnostných agentúr majú prístup k údajom hlavných poskytovateľov internetových služieb ako Google, Microsoft či Yahoo. Zachytávajú aj komunikáciu, ktorá sa šíri optickými káblami a telefonickú komunikáciu vďaka spolupráci s prevádzkovateľmi telefonických služieb.

Snowden poskytol dôkazy programov masového sledovania pod dohľadom americkej a britskej vlády, ktoré spolupracujú s ďalšími krajinami v Aliancii tzv. piatich očí. Dáta, ktoré sa nachádzajú v rozsiahlych dátových centrách sú dostupné bezpečnostným agentúram z Austrálie, Kanady a Nového Zélandu prostredníctvom databázy miliónov súkromných kontaktov.

Medzinárodné právo povoľuje obmedzenie práva na súkromie a práva na slobodu prejavu len v ojedinelých prípadoch. Legitímne sledovanie komunikácie patrí k obmedzeniam, len pokiaľ je v súlade s právom (jasnými zákonmi, ktoré sú prístupné verejnosti, deje sa na základe oprávnenia vydaného nezávislou autoritou, sleduje legitímny cieľ, napríklad v kontexte trestného vyšetrovania, zameriava sa na jednotlivca, skupinu alebo miesto, ktoré priamo súvisí s legitímnym cieľom, je nevyhnutné a primerané legitímnemu cieľu).