Ana Maria Santos Cruz je milujúca matka. So svojou dcérou rada navštevuje koncerty a kultúrne podujatia v brazílskom meste Salvador. Od smrti svojho syna, aktivistu Pedra Henriqueho, má však Ana Maria pocit, akoby ju obrali o časť z nej samej.

Pedro Henrique Santos Cruz toho za svoj krátky život dosiahol veľa. Ako aktivista a bojovník za rasovú spravodlivosť a ľudské práva organizoval tzv. Pochody mieru v meste Tucano v brazílskom štáte Bahia. Na týchto pochodoch sa ľudia každoročne zhromažďovali, aby poukázali na násilie páchané policajnými zložkami predovšetkým na černošských komunitách.

Polícia na tieto prejavy solidarity reagovala nevraživosťou a zastrašovaním. Policajné zložky začali Pedra Henriqueho sledovať. Za jeho aktivizmus sa mu vyhrážali a násilne ho napadli. Dňa 27. decembra 2018, vo veku 31 rokov, Pedra Henriqueho zabili. Pedro spal vedľa svojej priateľky, keď do jeho domu vtrhli traja muži v kuklách. Osemkrát mu strelili do hlavy a krku. Jeho priateľka týchto troch mužov identifikovala ako príslušníkov polície.

Ana Maria je presvedčená, že „na celej Zemi nieto takého človeka, ktorý by dokázal umlčať krik matky za spravodlivosť. Mňa nikdy neumlčia.“

Pedro Henrique sa pravdepodobne stal obeťou tzv. komanda smrti. Podľa zistení Amnesty International ide o zločinecké gangy, v mnohých prípadoch integrované do skupín polície a vojenskej polície, ktoré si zvyčajne „najímajú“ miestni majitelia obchodov, aby mimo služby „vyčistili“ oblasť od údajných zločincov a drobných zlodejov.

Príslušníkov polície, ktorí sú podozriví zo zabitia Pedra Henriqueho, obvinili v roku 2019. Po takmer piatich rokoch však stále pôsobia v policajnom zbore. Vyšetrovanie vraždy zostáva neukončené a súdny proces sa ešte ani nezačal.

Ana Maria Santos Cruz napriek pretrvávajúcej hrozbe a smútku zo straty svojho syna odvážne hľadá pravdu o jeho smrti. Vyzvite spolu s ňou zodpovedné orgány na dôkladné vyšetrenie tohto činu a spravodlivý súdny proces.

Pedro Henrique Santos Cruz bol aktivista, podporovateľ Amnesty a preživší policajného násilia. V roku 2012 zažil policajné násilie priamo pred domom svojho otca, na základe čoho sa rozhodol organizovať každoročné Pochody mieru. Po smrti Pedra Henriqueho prevzala organizovanie pochodov jeho mama Ana Maria. Pochody mieru pripomínajú protesty hnutia Black Lives Matter.

Aktivity Pedra Henriqueho začali monitorovať príslušníci vojenskej polície, ktorí k nemu často pristupovali ponižujúcim spôsobom, útočili na neho a vyhrážali sa mu. V rokoch 2013 až 2018 podal Pedro Henrique najmenej päť sťažností na prokuratúru štátu Bahia. Jeho posledná sťažnosť sa týkala dvoch policajtov, ktorí ho podľa jeho vlastných slov kopali, fackovali, udierali a vyhrážali sa mu. Jeho sťažnosti neboli nikdy riadne prešetrené. Prokuratúra začala vyšetrovanie týchto sťažností až dva a pol roka po jeho smrti. Dôvodom oneskorenia bol údajne „nedostatok dôkazov“. Policajtov, na ktorých sa Pedro Henrique sťažoval, teraz vyšetrujú ako možných páchateľov jeho vraždy.

Ana Maria je terčom neustáleho prenasledovania a zastrašovania zo strany úradov. Pre svoj aktivizmus a kritiku polície na sociálnych sieťach v súčasnosti čelí šiestim žalobám za údajnú „urážku na cti a poškodzovanie dobrej povesti“ policajných zložiek.

V čase, keď voči nej vzniesli prvé obvinenie, sa Ana Maria Santos Cruz liečila z psychických problémov, ktorým čelila v dôsledku vraždy jej syna. Žaloby proti Ane Marii podala tá istá právnická firma v 3 rôznych mestách (Salvador, Euclides da Cunha a Tucano). Jasným úmyslom tohto konania je obmedziť schopnosť Any Marie hájiť sa pred súdom a vyčerpať ju mentálne aj finančne úporným cestovaním a sledovaním viacerých súdnych procesov. Úrad verejného ochrancu štátu Bahia Anu Mariu právne zastupuje v súdnych konaniach a poskytuje právnu pomoc jej rodine. Úrad ombudsmana okrem toho monitoruje situáciu a požaduje urýchlené vyšetrenie vraždy jej syna.

Amnesty International už dve desaťročia dokumentuje nezákonné vraždy prevažne mladých černochov v Brazílii, za ktoré nesú zodpovednosť najmä policajné zložky. Táto dokumentácia poukazuje na jeden z najzvrátenejších aspektov systémového rasizmu v Brazílii: politiku verejnej bezpečnosti, ktorá má za následok kriminalizáciu černošského obyvateľstva so smrteľnými následkami. Štátne orgány tieto vraždy často verejne schvaľujú ako úspešný nástroj boja s kriminalitou. Obete často bez dôkazov označujú za narkomanov a zločincov.