Urgentná akcia
Azerbajdžan, akcia začala 9.1.2017, petícia je stále aktívna
Bayram Mammadov a Giyas Ibrahimov sa opovážili kritizovať štátny režim najviac verejným spôsobom akým len mohli. V predvečer výročia narodenín bývalého prezidenta Azerbajdžanu namaľovali na jeho sochu vzdorovitú správu. Ďalší deň – 10. mája 2016 – ich zadržali a uväznili na základe vymyslených drogových obvinení. Oboch mladíkov bili pokiaľ sa nepriznali k držaniu heroínu. Pokiaľ ich odsúdia, hrozí im až 12 rokov vo väzení.
9.1.2017
Giyas Ibrahim bol odsúdený na 10 rokov väzenia už 25. októbra, Bayram ktorému pôvodne hrozilo až 12 rokov bol nakoniec odsúdený 8. decembra taktiež na 10 rokov za mrežami. Tento negatívny vývoj nie je až tak prekvapivý, vzhľadom na to, že príslušné orgány už vopred stanovili, že potrestajú Bayrama a Giyasa za ich aktivizmus.
Využili jediný spôsob protestu, ktorý poznali. Znechutení z čím ďalej tým viac autoritárskeho režimu, nasprejovali študenti Bayram Mammadov a Giyas Ibrahimov nahnevanú správu na sochu bývalého prezidenta Azerbajdžanu, ktorého syn teraz vládne v tejto krajine.
Správa „ Šťastný deň otrokov“ bola ich slovná hra pri príležitosti „Šťastného dňa kvetín“, ktorý pripadá na 10. mája, deň narodenín bývalého prezidenta Azerbajdžanu. Mladíci zverejnili fotku svojho protestu na facebooku 9. mája 2016. Už po pár hodinách ich zatkli a obvinili z prechovávania drog.
Bayram a Giyas tvrdia, že im heroín podstrčila polícia. To, že boli zadržaní krátko po nasprejovaní sochy a boli vypočúvaní len o grafitti dokazuje, že obvinenia boli kompletne vymyslené.
Oboch mladíkov niekoľkokrát zbili a donútili ich k falošným priznaniam. „Stiahli mi nohavice a vyhrážali sa mi, že ma znásilnia obuškom,“ popísal Bayram v liste, ktorý poslal z väzenia. „Musel som sa „priznať“ a podpísať výpoveď, ktorú vytvorili.“
Bayram a Giyas čakajú vo väzbe na súd. Hrozí im až 12 rokov väzenia– to všetko len za protest vo forme graffiti.
Vláda v Azerbajdžane vedie kampaň za potlačenie slobody prejavu, zhromažďovania a združovania sa. Tí, ktorí verejne proti vystúpia, čelia často vykonštruovaným obvineniam, násiliu, prenasledovaniu, zastrašovaniu, vydieraniu alebo iným útokom z pomsty od štátnych úradov alebo skupín, ktoré sú prepojené na štátne úrady. Úrady útočia na občiansku spoločnosť a politický aktivizmus, zakazujú a násilne rozpúšťajú nenásilné protesty, efektívne cenzurujú médiá a obmedzujú činnosť mimovládnych organizácií.
Miestne mimovládne organizácie uvádzajú, že kvôli politicky motivovaným obvineniam je vo väzení viac ako 70 ľudí. Podľa Amnesty International by v skutočnosti mohlo byť stíhaných oveľa viac jednotlivcov len preto, že využili svoje právo na slobodu prejavu. Amnesty International zdokumentovala mnoho prípadov, kedy boli ľudia zadržaní po kritike alebo verejnom spochybňovaní úradov v Azerbajdžane. Úradní činitelia opakovane nedokážu vyšetriť podložené obvinenia z mučenia a iného zlého zaobchádzania a súdy v Azerbajdžane stále využívajú obvinenia získané mučením a inými formami zlého zaobchádzania.
Azerbajdžan sa takisto zameral na medzinárodné ľudskoprávne organizácie. Predstaviteľom a predstaviteľkám Amnesty International, rovnako ako niekoľkým ďalším medzinárodným ľudskoprávnym hnutiam zakázali v roku 2015 vstup do krajiny.