Urgentná akcia
Bielorusko, akcia začala 17.8.2020, petícia je stále aktívna
Svet zostal šokovaný správami, svedectvami a fotografiami, ktoré odhaľujú brutálne násilie zo strany polície voči pokojným protestujúcim v Bielorusku.
31.5.2022
Ďakujeme za vašu podporu. Podpisy petície sme odovzdali prílušným úradom a naďalej žiadame ochranu ľudských práv pokojných protestujúcich v Bielorusku ako aj vyšetrenie útokov a zločinov, ktorých sa voči demonštantom a demonštrantkám dopustili štátne orgány.
25.4.2022
Mestský súd v Minsku dnes začal prerokúvať prípad obrankyne a obrancu ľudských práv Marfy Rabkovej a Andreja Čapjuka spolu s ôsmimi spoluobvinenými. Marfa Rabková pracovala pre bieloruskú ľudskoprávnu organizáciu Viasna ako koordinátorka dobrovoľníctva a Andrej Čapjuk pracoval pre túto organizáciu ako dobrovoľník v Minsku. Rabková a Čapjuk boli obvinení zo spolupráce s "extrémistickou skupinou". Rabkova bola pôvodne zadržaná 17. septembra 2020 v Minsku a obvinená z prípravy ľudí na účasť na masových nepokojoch. Koncom novembra 2021 ju prokurátori okrem iného obvinili aj z "poškodzovania majetku", "chuligánstva" a "podnecovania nenávisti". Andrej Čapjuk bol zadržaný 2. októbra 2020 a obvinený z "účasti na masových nepokojoch" a "poškodzovania majetku". V prípade uznania viny hrozí Rabkovej až 12 rokov väzenia, zatiaľ čo Čapjukovi až osem rokov.
15.1.2021
Skupina BYPOL združujúca bývalých bieloruských policajtov, ktorí opustili bezpečnostné zložky, pretože sa odmietali podieľať na potláčaní pokojných protestov, zverejnila nahrávku, ktorá údajne zachytáva hlas súčasného námestníka ministra vnútra Mikalaia Karpenkaua pri tom, ako hovorí so svojimi podriadenými a vydáva rozkaz, aby policajné orgány použili nezákonnú silu proti pokojne protestujúcim a nebrali ohľad na medzinárodné právo. „Z reťazca uniknutých informácií, ktoré poukazujú na to, že bieloruské úrady potláčali pokojné protesty spôsobom, ktorý porušoval ľudské práva, je tento záznam – ak je autentický – najzásadnejší. Ak najvyšší policajný dôstojník hovorí svojim podriadeným, aby sa pri paľbe gumovými projektilmi zameriavali na semenníky, žalúdky a tváre, navrhuje vytvorenie internačných táborov pre najaktívnejších demonštrantov a demonštrantky a navyše naznačuje, že ich smrť by krajinu zbavila ľudí, ktorých nepotrebuje, potom podľa medzinárodného práva vydáva rozkaz na páchanie zločinov. Hlas v nahrávke odkazuje aj na priame pokyny „hlavy štátu“. Táto nahrávka sa preto musí okamžite, nestranne a účinne vyšetriť,“ uviedol zástupca riaditeľky Amnesty International pre východnú Európu a Strednú Áziu Denis Krivosheev. Zvukový záznam priamo obviňuje policajné sily aj zo smrti pokojne protestujúceho demonštranta Alyaksandra Taraykouského, ktorý zomrel 10. augusta 2020 na smrteľné zranenie, keď mu bezpečnostné sily strelili gumový projektil priamo do hrude. Nahrávka údajne vznikla v priebehu októbra 2020.
9.11.2020
V nedeľu 8. novembra bolo zatknutých viac ako 1000 pokojných protestujúcich v Minsku a ostatných veľkých bieloruských mestách. Marie Struthers, riaditeľka Amnesty International pre východnú Európu a strednú Áziu, považuje tento akt za posun krízy ľudských práv na ďalšiu úroveň. Kolujú zábery polície, ako bije neozbrojených demonštrantov a násilne strká starších ľudí do policajných dodávok. Polícia rozdelila demonštrujúcich do skupín, ktoré následne prenasledovali. Za vyjadrenie nesúhlasu so zotrvaním Lukašenka pri moci hrozí zatknutým až 15 dní administratívneho zadržania, ktoré sa však dá uplatniť aj viackrát po sebe, čo vedie k dlhšiemu uväzneniu so zámerom umlčať a zastrašovať protestujúcich.
3.11.2020
Bieloruské štátne orgány začali masové trestné stíhanie proti viac ako 200 pokojným demonštrantkám a demonštrantom, ktorých zadržali počas protestov v nedeľu 2. novembra. V prípade uznania viny hrozí obvineným trest odňatia slobody až na tri roky. Denis Krivošejev, zástupca riaditeľa Amnesty International pre Východnú Európu a Strednú Áziu, sa na margo situácie vyjadril, že „bieloruské orgány sa zjavne obávajú slobody pokojného zhromažďovania v krajine, a preto ju teraz masovo kriminalizujú. (...) Tým, že stovky účastníčok a účastníkov pokojnej demonštrácie prirovnávajú k zločincom, preukazujú miestne orgány svoje hlboké pohŕdanie ľudskými právami a slobodami. Tento prípad je absurdný a predstavuje nebezpečný precedens.“
9.9.2020
Podľa očitých svedkov Maryju Kalesnikavovú 7. septembra ráno v Minsku uniesli maskovaní muži, čo je v rozpore s tvrdením bieloruských orgánov, že ju zadržali na hraniciach s Ukrajinou za pokus nelegálne opustiť územie Bieloruska. Podľa informácií od jej otca Kalesnikavová nikdy nechcela opustiť krajinu a radšej si roztrhala pas, ako by ju mali vyviezť preč z Bieloruska. Lož vyvrátil aj jej blízky spolupracovník z Koordinačného výboru Maksim Znak, ktorého zatkli maskovaní muži 9. septembra. Následne ho obvinili z protištátnych aktivít. Kalesnikavovú bieloruské orgány oficiálne obvinili 16. septembra z „podrývania štátnej bezpečnosti“ a hrozí jej 5 rokov väzenia. V Bielorusku tak na slobode z Koordinačnej rady zostala už len nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevič. Po tom, ako jej pri dverách bytu zvonili neznámi maskovaní ľudia, ju doma navštívili a symbolickým gestom podporili veľvyslanci a veľvyslankyne EÚ, medzi nimi aj slovenský chargé d'affaires. Amnesty International žiada okamžité prepustenie Maryje Kalesnikavovej a ďalších ľudí, ktorí sú zadržiavaní a väznení len preto, že žiadajú nové, slobodné prezidentské voľby a ukončenie zastrašovania pokojne protestujúcich a politického prenasledovania oponentov a oponentiek režimu Alexandra Lukašenka.
30.8.2020
V Minsku a ďalších mestách sa ho zúčastnilo najmenej 100 000 ľudí, ktorí žiadali rezignáciu prezidenta Lukašenka a vyšetrovanie porušovania ľudských práv demonštrujúcich. Počas uplynulých týždňov bolo zadržaných najmenej 50 novinárov a novináriek, pričom niektorým z nich bola zrušená novinárska akreditácia alebo bola deportovaní z krajiny. 30. augusta úrady zadržali najmenej 140 pokojných demonštrantov a demonštrantiek. Na základe pochybných obvinení zatkli aj niekoľko členov opozície. Na povolebné protesty reagovali úrady počas prvých troch dní (9. - 12. augusta) rozsiahlym zatýkaním, obťažovaním a zastrašovaním protestujúcich používaním gumových nábojov, omračujúcich granátov, slzotvorného plynu a vodných del. Z vyše 6700 ľudí, ktorých zatkli, vydali stovky osôb svedectvo o mučení a ďalšom zlom zaobchádzaní počas zadržiavania.
21.8.2020
- a to ani v prípade, ak dostanú príkazy od bieloruských štátnych orgánov. V prípade, že by k takémuto vývoju došlo, majú podnikateľské subjekty povinnosť sa požiadavkám verejne vzoprieť a podniknúť všetky zákonné kroky, aby ich právne napadli. Takmer úplný výpadok mobilného internetu počas prvých troch dní protestov, ktorý je považovaný za výsledok vládnych zásahov do práce poskytovateľov telekomunikačných služieb, nepriaznivo ovplyvnil právo na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a schopnosť ľudí slobodne vyhľadávať, prijímať a sprostredkúvať informácie. Amnesty je toho názoru, že súkromné firmy (lokálne aj medzinárodné) v Bielorusku musia prevziať svoj podiel zodpovednosti pri ochrane ľudských práv.
20.8.2020
Stíhanie je reakciou na spochybňovanie výsledkov augustových prezidentských volieb, ako aj snahu Bieloruskej koordinačnej rady (novovytvorenej platformy, založenej prezidentskou kandidátkou Sviatlanou Cichanovskou), aby sa v krajine v najbližšom možnom čase uskutočnili nové prezidentské voľby. V situácii, keď na tisícky protestujúcich útočí bieloruská polícia, ktorá ich zatýka, väzní, mučí, a novinárky, novinári a zdravotnícky personál sú vystavení fyzickému násiliu, bieloruské úrady – namiesto vyšetrovania týchto prípadov – obvinili koordinačnú radu a opozičných lídrov a líderky z ohrozovania národnej bezpečnosti. Rozhodnutie prokuratúry pravdepodobne podnieti ďalšie protesty, obyvatelia a obyvateľky Bieloruska však musia mať možnosť vyjadriť svoj názor bez obáv z represálií.
Polícia proti demonštrantom a demonštrantkám, ktorí vyšli do ulíc po oznámení výsledkov prezidentských volieb, zasahovala obuškami, omračujúcimi granátmi, slzotvorným plynom a ľudí masovo zatýkala. Pribúdajú aj prípady, keď boli po zadržaní vystavení mučeniu a inému neľudskému zaobchádzaniu.
Policajné zásahy si vyžiadali aj obete na životoch. Na jednom z mnohých videozáznamov vidieť policajnú dodávku, ktorá v plnej rýchlosti prešla človeka. Ďalšou obeťou sa stal človek, ktorý sa protestov ani nezúčastnil – podľa dostupných informácií ho zatkli a niekoľko hodín držali zavretého v policajnej dodávke. Išlo pritom o človeka s kardiologickým ochorením. Zomrel aj človek, ktorému podľa oficiálnych záznamov vybuchla v ruke výbušnina, no podľa svedeckých výpovedí sa stal obeťou streľby.
Aj v týchto dňoch tisíce obyvateľov a obyvateliek Bieloruska protestujú a žiadajú vyhlásenie nových volieb. Ľudia v uliciach aj naďalej odmietajú oficiálny volebný výsledok z 9. augusta, podľa ktorého bol znovuzvolený doterajší prezident Alexander Lukašenko. Voľby považujú za zmanipulované a volebný výsledok je podľa nich v príkrom rozpore s náladami v krajine i výsledkami neoficiálnych prieskumov.
Podpíšte petíciu a vyvíjajte spolu s nami tlak na bieloruské orgány, aby zabezpečili ochranu práv na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie protestujúcich, prepustenie zadržaných, ako aj dôkladné vyšetrenie násilností a vyvodenie zodpovednosti!