V piatok 13. marca 2020, krátko po polnoci, počuli 26-ročná pracovníčka záchrannej služby Breonna Taylor a jej priateľ Kenneth Walker agresívne búchanie na dvere. Domnievali sa, že do bytu sa snaží vlámať jej bývalý partner. Keď sa rozleteli dvere, Walker použil svoju legálne držanú zbraň a ľahko zranil jedného z policajtov, ktorí v byte hľadali Taylorovej expartnera. Policajti opätovali paľbu, pričom smrteľne zranili Breonnu Taylor.

Polícia v tú noc údajne hľadala dôkazy o tom, že expartner Breonny Taylor využíval jej byt na distribúciu drog. Podľa právnika pozostalých však Taylor v tom čase už s dotyčným neudržiavala kontakt. Tento muž bol navyše ráno pred zásahom zatknutý a v čase razie vypočúvaný v cele predbežného zadržania. Samotná táto skutočnosť vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či bolo takýto zásah vôbec nutné vykonať.

Policajné oddelenie mesta Louisville v americkom štáte Kentucky trvá na tom, že policajti vyslaní na miesto „niekoľkokrát klopali na dvere a deklarovali svoju totožnosť a fakt, že disponujú súdnym príkazom na prehliadku“. Svedecké výpovede susedov a Kennetha Walkera však svedčia o opaku.

Keď policajti vylomili dvere a vpadli do bytu, pán Walker v sebaobrane vystrelil z legálne držanej pištole. Strela zasiahla seržanta Jonathana Mattinglyho do nohy a ľahko ho zranila. Prítomní policajti streľbu opätovali. Vystrelili spolu viac ako 20 nábojov, pričom osemkrát zasiahli Breonnu Taylor. Najmenej jedna z policajných guliek sa našla dokonca v susednom byte.

Asi hodinu pred vykonaním razie polícia odvolala mobilnú pohotovostnú jednotku, ktorá mala byť podľa štandardných postupov k dispozícii. Dôstojníci Brett Hankison a Myles Cosgrove zavolali záchranku pre svojho postreleného kolegu, Breonne Taylor však prvú pomoc neposkytli. O tom, že bola ťažko zranená, sa zdravotníci dozvedeli až niekoľko minút po streľbe, keď jej priateľ zavolal na linku prvej pomoci. Podľa denníka The Louisville Courier Journal pán Walker pri výsluchu uviedol, že jeho priateľka kašľala a mala problém nadýchnuť sa najmenej päť minút po tom, ako ju postrelili, a na lekársku pomoc čakala dlhšie ako 20 minút.

Napriek tomu, že smrť Breonny Taylor sa stala veľkou témou protestov proti systémovému rasizmu a policajnej brutalite páchanej na ľuďoch čiernej farby pleti (Black Lives Matter), sa jej rodina stále nedočkala spravodlivosti.

Podľa oficiálnych informácií nemal nikto z policajtov počas zásahu na uniforme kameru, ktorá by poskytla videozáznam skutočných udalostí. Vyšetrovací spis policajného oddelenia mesta Louisville bol aj tri mesiace po smrti Breonny Taylor takmer prázdny, pričom v časti o zraneniach obete uvádzal „žiadne“ a napriek všetkým dostupným informáciám obsahoval zápis, že pri vstupe do bytu obete policajti nepoužili násilie.

Po zásahu úrady obvinili priateľa Breonny Taylor, Kennetha Walkera, z pokusu o vraždu a z útoku na verejného činiteľa. Po dvoch mesiacoch tieto obvinenia voči nemu stiahli.

Seržant Brett Hankison, ktorý bez dostatočného prehľadu o situácii vystrelil 10 nábojov, bol ako jediný z prítomných policajtov na základe porušenia štandardných postupov prepustený zo zamestnania. Ostatní dvaja policajti boli počas trvania vyšetrovania dočasne preradení.

Hankison bol zároveň obvinený z troch prípadov „bezohľadného správania, ktorým vážne ohrozil život a zdravie inej osoby“, za čo mu hrozí trest odňatia slobody do 5 rokov a finančná pokuta. Žiadne zo vznesených obvinení sa však netýka usmrtenia Breonny Taylor. Hankisona obvinili za ohrozenie troch ľudí, ktorí žijú v susedstve a počas streľby jedna z guliek vletela do ich obydlia.

Smrť Breonny Taylor ostáva nevyšetrená a príslušníci polície, ktorí sú za ňu priamo zodpovední, sa dodnes tešia beztrestnosti. Žiadajte spolu s nami zmenu. Vyzvite generálneho prokurátora štátu Kentucky, aby bezodkladne zabezpečil dôkladné, nezávislé a nestranné vyšetrenie vraždy Breonny Taylor a vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom.

Miera porušovania základných ľudských práv Afroameričanov, Afroameričaniek a príslušníkov a príslušníčok etnických menšín zo strany americkej polície nadobúda šokujúce rozmery. Iba v roku 2019 spôsobila polícia v USA smrť viac ako 1 000 ľudí. Smrť Breonny Taylor je teda iba jedným z mnohých rasovo motivovaných násilných činov páchaných voči ľuďom tmavej farby pleti a ilustruje ohromnú mieru ohrozenia a diskriminácie, ktorej títo ľudia v USA denne čelia.

Len nedávno dvaja obyvatelia mesta Brunswick v americkom štáte Georgia zastrelili 25-ročného Afroameričana Ahmauda Arberyho počas toho, ako si bol zabehať, pretože ho údajne „považovali za podozrivého z krádeže“. V máji tohto roka zas policajt v Minneapolise uškrtil 46-ročného neozbrojeného Afroameričana Georgea Floyda, o ktorom si pokladník v potravinách myslel, že chce zaplatiť sfalšovanou bankovkou.

Informácie o smrti Georgea Floyda sa vďaka sociálnym sieťam virálne rozšírili, a aj napriek pandémii COVID-19 priniesli novú vlnu protestov #BlackLivesMatter naprieč viacerými americkými štátmi, ale aj po celom svete. Protestujúci naďalej požadujú zastavenie policajnej brutality a štrukturálneho rasizmu, ktorých obeťami sú prevažne Afroameričania a Afroameričanky, a prevzatie zodpovednosti za toto násilie. Štyria z policajtov prítomných počas zatýkania Georgea Floyda boli prepustení zo služby a obvinení z napomáhania pri vražde, Derek Chauvin (policajt, ktorý Georgeovi Floydovi kľačal na krku) bol obvinený z vraždy druhého stupňa.

Medzi požiadavky, ktoré sa začali zvažovať či plniť vo viacerých amerických štátoch, patrí aj reforma polície či zníženie jej financovania. V samotnom Minneapolise mestská rada schválila rozpustenie policajného zboru a jeho nahradenie komunitným modelom bezpečnosti. Viaceré štáty taktiež zakazujú policajnú techniku spacifikovania, aká bola použitá pri zabití Georgea Floyda. Ďalšou požiadavkou bolo odstránenie rasistických symbolov. V USA išlo prevažne o sochy a symboly odkazujúce na konfederáciu či otroctvo, v Británii prevrhli protestujúci do rieky sochu Edwarda Colstona (obchodníka zapojeného do obchodu s otrokmi), v Belgicku odstránili sochu Leopolda II (belgického kráľa v období brutálnej kolonizácie Konga). V dôsledku požiadaviek v USA federálna asociácia motorových pretekov (NASCAR) zakázala používanie vlajky konfederácie, takisto viacero korporácií zmenilo svoju politiku a prispôsobilo ju súčasnej situácii.

Nadužívanie policajnej sily proti demonštrantom a demonštrantkám účastným na protestoch Black Lives Matter vykazuje známky systematického rasizmu a ukazuje mieru beztrestnosti, ktorej sa tešia páchatelia z radov polície. Ako dokazuje náš výskum, ľudia, ktorí si jednoducho uplatňovali právo na pokojný protest, sa stretli s takou mierou násilia, že prišli o zrak, utrpeli poranenia pri surovej bitke či dostali záchvat napr. po inhalácii slzotvorného plynu.

Trumpova administratíva v auguste znásobovala vojenské útoky na účastníkov a účastníčky protestov, čo nemá ďaleko od konania autoritárskych režimov.

Amnesty International USA tiež zverejnila výskumnú správu venovanú práve tomuto rozsiahlemu a závažnému porušovaniu ľudských práv. Správa dokumentuje brutálne zásahy proti demonštrantom, lekárkam, novinárom, právnym pozorovateľkám a ďalším ľuďom, ktorí sa protestov zúčastnili alebo sa ocitli v ich blízkosti. Výskumný tím zaznamenal 125 incidentov v 40 štátoch USA a vyspovedal 50 ľudí, ktorí zažili policajné násilie na vlastnej koži. Celú výskumnú správu si môžete prečítať na https://bit.ly/USA_report_AISK.