Dvom sýrskym utečencom, M.F. a J.B., zamietli grécke úrady žiadosť o azyl. Na základe ilegálnej dohody medzi Európskou úniou a Tureckom im v súčasnosti im hrozí nútený návrat do Turecka. Momentálne sa nachádzajú v policajnej väzbe na gréckom ostrove Lesbos, odkiaľ ich môžu kedykoľvek vrátiť do Turecka. V Turecku nemajú zaručenú bezpečnosť ani ochranu.

Obidvaja utečenci podali žiadosť o azyl hneď po príchode na ostrov Lesbos. Stalo sa tak však až po 18. marci, kedy EÚ a Turecko podpísali zmluvu, ktorá umožňuje Grécku navracať žiadateľov/ky o azyl a ľudí na úteku do Turecka, na základe toho, že krajina je považovaná za bezpečnú.

Výskum Amnesty International dokazuje, že Turecko nie je bezpečnou krajinou. Ľudia na úteku a žiadatelia/ky o azyl sú nútene navracaní do krajín pôvodu, kde im hrozí vážne porušenie ľudských práv. Turecko neposkytuje žiadnu štátnu podporu prevažnej väčšine ľudí na úteku a žiadateľom/kám o azyl, ktorí sa finančne nedokážu o seba postarať sami. V dôsledku toho žije mnoho z nich v obrovskej chudobe.

J.B. a M.F. pochádzajú zo Sýrie. J.B. je kresťan arménskeho pôvodu, ktorý utiekol zo Sýrie cez Libanon a do Turecka prišiel 6. apríla 2015. V Turecku dostal dočasnú ochranu a niekoľko mesiacov v krajine pracoval. Do Grécka prišiel 6. mája 2016 a 13.mája požiadal o azyl. Odvolacia komisia, ktorá jeho prípad skúmala, sa 3. júna rozhodla, že J.B. si v Turecku vybudoval väzby, a že Turecko je pre neho bezpečnou krajinou. Komisia takisto rozhodla, že Turecko v tomto prípade dodrží medzinárodnú zásadu non-refoulement (ktorá zakazuje presun osoby do krajiny, v ktorej jej hrozí vážne porušenie ľudských práv). Komisia sa teda potvrdila prvostupňové rozhodnutie a povolila jeho návrat do Turecka.

M.F. prišiel na ostrov Lesbos 29. marca a 5.mája požiadal o azyl. Tvrdí, že utiekol z Turecka po zastrašovaní členmi patriacimi k ozbrojenej skupine, ktorá sa nazýva Islamský štát. Odvolacia komisia rozhodla 1.júna, že M.F. môže byť navrátený do Turecka, ktoré je pre neho bezpečnou krajinou, keďže až do júla 2016 tam má povolenie na pobyt a už tam pracoval.

Ide o prvé dva prípady, kedy komisia zamietla odvolanie žiadosti o azyl. V mnohých predchádzajúcich prípadoch pritom rozhodla, že Turecko nie je bezpečnou krajinou pre sýrskych žiadateľov/ky o azyl, pretože by im hrozilo vyhostenie a tiež preto, že Turecko neposkytuje ľuďom na úteku ochranu podľa medzinárodného utečeneckého práva. Turecko odmieta udeliť osobám na úteku, ktoré nepochádzajú z Európy, riadny štatút utečenca, čím odmieta aj ich integráciu.

18. marca 2016 sa EÚ a Turecko podpísali dohodu o rozsiahlej kontrole migrácie. Výmenou za finančnú pomoc do výšky 6 miliárd eur a politické ústupky od EÚ súhlasilo Turecko s tým, že vezme späť všetkých „nepravidelných migrantov”, ktorí po 20. marci prídu na grécke ostrovy.

Dohoda medzi EÚ a Tureckom je postavená na domnienke, že Turecko je bezpečným miestom, kam môžu byť žiadatelia/ky o azyl a ľudia na úteku vrátení. Predchádzajúci výskum Amnesty International však dokázal, že koncom roka 2015 a začiatkom roka 2016 boli žiadatelia/ľky o azyl a ľudia na úteku posielaní z Turecka späť do krajín, kde čelia riziku vážnych porušení ľudských práv do Afganistanu, Iraku a Sýrie.

Podľa gréckej polície bolo do Turecka od začiatku roku do 20. mája vrátených na základe readmisnej dohody medzi Gréckom a Tureckom 1 048 „iregulárnych migrantov” a ďalších 441 na základe dohody medzi EÚ a Tureckom. Podľa gréckych úradov boli navrátení len tí žiadatelia/ky o azyl, ktorým žiadosť zamietli, nemali dokumenty alebo sami požiadali o návrat do Turecka.

Väčšina zo spomínaných 441 ľudí, ktorí boli navrátení z Grécka na základe dohody skončili v zadržaní a niektorým bol dokonca odopretý prístup k právnym, službám, ako napríklad v tábore Düziçi v provincii Osmaniye. Výskum Amnesty International z konca roku 2015 dokázal, že ľudí v tábore Düziçi nútia sa vrátiť sa do Sýrie a Iraku, kde im môže hroziť vážne porušenie ľudských práv.

Ďakujeme za podporu petície. Vaše podpisy sme odovzdali.