Zeinab Sekaanvandová Lokranová je 22 ročná iránska Kurdka, ktorej hrozí trest smrti po nespravodlivom súdnom procese, počas ktorého bola obvinená z vraždy svojho manžela. V tom čase mala 17 rokov. Môže byť kedykoľvek popravená.

22 ročná Zeinab Sekaanvand Lokranová bola v októbri 2014 odsúdená trestným súdom v provincii Západný Azerbajdžan na trest smrti na základe tzv. qesas (odplaty, "oko za oko").

Zeinab zatkli vo februári 2012. Na policajnej stanici sa "priznala" k vražde svojho manžela, s ktorým uzavrela manželstvo keď mala 15 rokov. Na policajnej stanici bola držaná ďalších 20 dní, kde ju mučili a bili. Po zatknutí bola prevezená z policajnej stanice do Khojskej väznice, kde bola držaná rok. Potom bola prevezená do Orumijskej centrálnej väznice, kde je zadržiavaná dodnes.

Zeinab sa "priznala", že bodla svojho manžela nožom potom, čo ju mesiace fyzicky a verbálne týral a odmietal žiadosti o rozvod. Počas posledného súdneho procesu odvolala svoje "priznanie". Až počas tohto procesu jej bol pridelený štátom určený advokát, ktorému sa Zeinab zverila, že skutočným vrahom bol brat jej manžela, ktorý ju niekoľkokrát znásilnil. Tvrdila, že jej brat zosnulého povedal, že ak prijme zodpovednosť za vraždu, odpustí jej (podľa islamské práva majú príbuzní obetí vraždy právo omilostiť útočníka a prijať finančnú kompenzáciu). Súd nevzal do úvahy toto svedectvo a namiesto toho trval na skoršom "priznaní", ktoré Zeinab spravila bez prítomného právneho zástupcu. Súd takisto nevzal do úvahy, že Zeinab mala v čase zločinu len 18 rokov. Podľa iránskeho trestného zákona malo byť v tom prípade uplatnené ustanovenie, podľa ktorého nemala byť Zeinab posúdená ako "mentálne a fyzicky dospelá".

V roku 2015 sa Zeinab vo väzení znovu vydala za muža z Orumíjskej centrálnej väznice v provincii Západný Azerbajdžan a otehotnela. Následne úrady informovali, že odložia dátum jej popravy až po pôrode. Zeinab bola 30. septembra prevezená do nemocnice, kde porodila mŕtve dieťa. Podľa doktorov dieťa zomrelo v maternici o dva dni skôr kvôli šoku, ktorý Zeinab utrpela po poprave jej spoluväzenkyne a priateľky. Už deň po pôrode bola Zeinab prevezená späť do väzenia a nebolo jej umožnené stretnúť sa s lekárom.

Podľa oficiálneho lekárskeho posudku trpí Zeinab depresiou (jej symptómy zahŕňajú poruchy spánku, závraty, pocity beznádeje či problémy s príjmom potravy,...). Vo väzení však nemá zabezpečenú adekvátnu starostlivosť, ktorú nedostávala ani počas tehotenstva. Nebola na pravidelných prehliadkach a počas celého tehotenstva jej bol povolený len jeden ultrazvuk.

Zeinab Sekaanvandová pochádza z veľmi chudobnej, konzervatívnej rodiny. Keď mala 15 rokov, utiekla z domu, aby sa vydala za o 4 roky staršieho Hosseina Sarmadiho. Zeinab v manželstve s Husseinom videla svoju jedinú šancu na lepší život. Podľa Zeinab ju jej manžel začal verbálne aj fyzicky zneužívať čoskoro po uzavretí manželstva. Niekoľkokrát požiadala o rozvod, čo Hossein zamietol. So sťažnosťami na týranie sa obrátila aj na políciu, tá ich však ani nezačala vyšetrovať. Snažila sa vrátiť k svojej rodine, ktorá ju ale po úteku z domu vydedila.

Trest smrti, na ktorý bola Zeinab odsúdená, je v rozpore s Medzinárodným dohovorom o občianskych a politických právach a Dohovorom o právach dieťaťa, ktorých je Irán členom. Oba dohovory prísne zakazujú udelenie trestu smrti osobám, ktoré mali v čase zločinu menej ako 18 rokov. Minimálný vek trestnej zodpovednosti bol v Iráne určený na 9 lunárnych rokov pre dievčatá a 15 lunárnych rokov pre chlapcov. Od tohto veku môže byť dieťa, ktoré spácha zločiny spadajúce do kategórie hodud (priestupky proti bohu, za ktoré nasledujú tresty podľa práva šaría) či qesas (odplaty spojené s kriminálnymi činmi), trestané rovnako ako dospelý. Od roku 2013, kedy bol prijatý islamský trestný zákonník, môžu sudcovia rozhodnúť o neudelení trestu smrti mladistvým, pokiaľ určia, že mladistvý nerozumel charakteru zločinu, jeho následkom, alebo existujú pochybnosti o jeho "mentálnej dospelosti". Tieto kritériá sú však nejasné. Sudcovia môžu požiadať o expertný posudok od iránskej lekársko-právnej organizácie, alebo sa spoliehať na svoj úsudok hoci nemajú adekvátne vedomosti alebo skúsenosti v oblasti detskej psychológie.

Amnesty International zaznamenala od roku 205 do roku 2016 najmenej 74 popráv mladistvých. Podľa OSN v súčasnosti čaká na smrť aspoň 160 mladistvých. (https://www.amnesty.org/en/documents/mde13/3112/2016/en/). Amnesty International je proti trestu smrti za akýchkoľvek okolností bez výnimky. Trest smrti porušuje právo na život, tak ako je stanovené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Je krutým, ponižujúcim a nehumánnym trestom a Amnesty International žiada iránske úrady, aby zaviedli moratórium na popravy a zrušili trest smrti.

Napriek našim najlepším snahám bola Zeinab Sekaanvandová 2. októbra 2018 popravená. Jej prípad je príkladom obrovskej nespravodlivosti, ktorej sa iránske úrady dopúšťajú. V boji za ochranu ľudských práv v Iráne však budeme naďalej pojkračovať a bojovať zato, aby sa takáto situácia už nikdy nezopakovala.