Urgentná akcia
Nigéria, akcia začala 18.9.2014
Mosesa Akatugba zatkli v novembri 2005 pre podozrenie z ozbrojenej lúpeže, o ktorej tvrdí, že ju nespáchal. V tom čase mal 16 rokov. V policajnej väzbe strávil viac než tri mesiace a k priznaniu ho donútili mučením. V marci 2006 ho súd uznal vinným a bol preložený do väzenia. Po ôsmich rokoch väzenia bol 12. novembra 2012 odsúdený na smrť. Moses strávil posledných osem rokov bez rodiny, vo väzení sa s nimi vidí len dvakrát do mesiaca.
29.5.2015
Guvernér štátu Delta udelil Mosesovi milosť! Moses teda bude v najbližších dňoch prepustený. Ďakujeme všetkým, ktorí ste podpísali našu petíciu. Aj váš podpis dokázal zachrániť život.
15.4.2015
Moses vo svojom februárovom rozhovore poďakoval Amnesty International a jej aktivistom a aktivistkám za ich podporu v prípade. Povedal, že listy, ktoré dostal počas svojho pobytu vo väzení mu pridali na optimizme a dodali nádej. Dúfa, že guvernér štátu Delta ho omilostí bez stiahnutia odvolania, a že sa čoskoro bude môcť vrátiť späť k svojej rodine a do školy. Ďakujeme aj za Vaše listy solidarity, ktoré ste Mosesovi poslali.
2.10.2014
Emmanuelovi Uduaghanovi, guvernérovi štátu Delta sme 1.10. poslali Vaše podpisy. Prostredníctvom svojho facebooku sa vyjadril, že sa Mosesovým prípadom zaoberá nigérijská Poradná rada pre udelenie milosti. Tá však nemôže vydať žiadne odporúčanie ohľadom prípadu, pretože v súčasnosti prebieha odvolávacie konanie pred Najvyšším súdom. Najvyšší súd údajne nerád zvažuje odpustenie trestu smrti v prípadoch, ktoré sú v odvolacom konaní. Rovnakú správu guvernér zopakoval aj vo svojom prejave ku Dňu nezávislosti Nigérie, v ktorom tiež odkázal na množstvo listov od Amnesty International k Mosesovmu prípadu. Pokračujme preto v podpisovaní petície za zníženie trestu smrti pre Mosesa!
Moses údajne ukradol v Ekpane na juhu Nigérie 113 930 nigérijských nair (približne 540 eur), tri mobilné telefóny a ďalšie predmety. 12. novembra 2013, po ôsmich rokoch čakania na súd bol ako 24-ročný odsúdený na trest smrti na základe svojho priznania a výpovedi obete.
Jeho rodinu o zatknutí nikto neinformoval – matka to zistila od predavačky, ktorá pracuje na ulici, kde Mosesa zatkli. Ten sa sťažoval na násilie tak zo strany vojakov, ktorí ho zatkli, ako aj policajtov, ktorí ho neskôr držali vo väzbe. Pri zatýkaní ho údajne postrelili do ruky a udreli do hlavy. Vo väzbe na policajnej stanici v Epkane ho potom opakovane mlátili obuškami. Vo vypočúvacej miestnosti ho zviazali a na niekoľko hodín zavesili. Policajti mu kliešťami vytrhali nechty a donútili ho podpísať dva predpripravené dokumenty o „priznaní“.
Tvrdenie, že bol Moses Akatugba mučený, sa doteraz poriadne neprešetrilo. Policajt, ktorý mal byť za mučenie zodpovedný, sa k súdu nedostavil. Moses Akatugba navyše nemal byť odsúdený na trest smrti, pretože v čase, keď bol čin údajne spáchaný, nemal ešte 18 rokov. Medzinárodné právo explicitne uvádza, že deti mladšie než 18 rokov v čase spáchania trestného činu nesmú byť odsúdené na smrť.
Mučenie je v Nigérii závažným a rozšíreným problémom, väčšina prípadov ale ostáva neprešetrených. Trestnoprávný systém je slabý, plný korupcie a neslávne známy kvôli porušovaniu základných ľudských práv. Zistenia Amnesty International odhalili, že polícia a armáda pravidelne používajú mučenie ako prostriedok k získavaniu informácií od podozrivých. Tieto informácie alebo „priznania“ potom v mnohých prípadoch slúžia pred súdom ako dôkaz, čo je v rozpore s nigérijským a medzinárodným právom. Obrovský počet väzňov navyše nie je usvedčených zo žiadneho zločinu – v januári 2014 čakalo na súdne pojednávanie 36 000 z celkového počtu 55 000 väznených osôb.