V roku 2021 musel Damisoa so svojou rodinou opustiť svoj domov v regióne Androy na juhu Madagaskaru. Suchá, ktoré sa v dôsledku zmeny klímy ešte zhoršili, viedli k nedostatku potravín potrebných na prežitie.

Po náročnej štvormesačnej ceste dlhej 1 500 km dorazili do Boeny na severozápade, kde dúfali v lepší život. Podmienky však naďalej zostali kruté. V roku 2023 im pridelili malú chatrč s rozlohou 5 m² v presídleneckej osade. Každé obdobie dažďov prinesie rozvodnenie rieky Kamoro. Osadu vtedy obkolesuje silný prúd vody plnej krokodílov. Pre obyvateľstvo je preto nebezpečné opustiť osadu. Pôda je tu však neúrodná a prístup k potravinám, čistej vode a zdravotnej starostlivosti obmedzený. Začiatkom roka 2025 zomrela Damisoova novonarodená neter, pretože jej matka, vyčerpaná hladom a smädom, ju už nemohla dojčiť. Ako správca tábora vymenovaný vládou trávi Damisoa veľa času tým, že sa zasadzuje za práva obyvateľstva tábora, ktoré žije v neľudských podmienkach. Jeho prosby však zostávajú bez odozvy.

Damisoa a ostatní ľudia, ktorých vyhnal hladomor a teraz žijú v Boeny, naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc. Pomoc sa však v súčasnosti sústreďuje takmer výlučne na juh Madagaskaru, ktorý postihlo sucho.

Žiadajte, aby vláda prijala naliehavé opatrenia na riešenie hladu, bezdomovectva, nedostatočnej zdravotnej starostlivosti a ďalších problémov, ktorým Damisoa a ďalší ľudia vysídlení v dôsledku sucha na Madagaskare čelia.