Už čoskoro, 20. augusta, uplynie presne 200 dní od vojenského prevratu v Mjanmarsku. Za ten čas mjanmarské ozbrojené zložky zabili viac ako 900 ľudí vrátane najmenej 72 detí. Mjanmarské ozbrojené zložky svojvoľne zadržiavajú pokojne protestujúcich, armáda obmedzuje prístup k internetu, demonštrantky a demonštranti, ako aj svedkovia a svedkyne tvrdých zásahov proti nim, sa stávajú obeťami mimosúdnych popráv. Vojenská junta zatkla už viac ako 6 700 ľudí, medzi ktorými sú novinári a novinárky, lekári a lekárky, študentstvo, aktivisti a aktivistky, ale aj ľudia z prostredia umenia, politickej opozície, kritici armády či tí, ktorí stáli na čele svojich komunít. Ľudia v krajine stále častejšie zažívajú násilie a ďalšie hrubé porušovanie ich základných práv.

Spoločne môžeme tieto krvavé represie zastaviť. Vlády a súkromné spoločnosti na celom svete musia spojiť sily a prestať poskytovať mjanmarskej armáde podporu a prostriedky na porušovanie ľudských práv. Medzinárodné spoločenstvo zároveň musí vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči páchateľom a vojenským veliteľom zodpovedným za brutálne zaobchádzanie s ľuďmi v krajine.

Desaťročia vojenskej vlády poznačili modernú históriu 54-miliónového Mjanmarska násilím a krutosťou. Hrubé porušovanie ľudských práv sprevádzalo vykorisťovanie prírodného bohatstva krajiny, na ktorom sa obohacovali iba privilegovaní štátni predstavitelia a ich obchodní partneri. Armáda, známa pod názvom Tatmadaw, si udržala veľký podiel moci aj v roku 2015, keď bola vo voľbách zvolená civilná vláda. Avšak 1. februára 2021, keď mal do funkcie nastúpiť parlament zvolený v minuloročných voľbách, armáda zvolených štátnych predstaviteľov a predstaviteľky zadržala a uskutočnila krvavý štátny prevrat.

Krajina sa ocitla v chaose. Ulice v stovkách miest po celej krajine zaplnili davy, približne milión ľudí, prevažne pokojne protestujúcich proti vojenskému puču. Od prvého dňa sa však stretávajú s brutálnym násilím bezpečnostných zložiek, únosmi, zatýkaním a mučením. Armáda používa zbrane a smrtiace techniky bežné v boji, aj napriek tomu, že takéto zásahy proti pokojne protestujúcim sú v príkrom rozpore s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Armádne jednotky pokračujú aj vo vojenských útokoch v oblastiach, ktoré sú domovom etnických menšín, následkom čoho dochádza k civilným obetiam, zraneniam a miestni ľudia musia utekať zo svojich domovov. Armáda zároveň vypla internetové služby, aby zabránila šíreniu informácií o svojom brutálnom zaobchádzaní s obyvateľstvom.

Amnesty International analyzovala viac ako 50 videozáznamov, ktoré dokazujú, že mjanmarská armáda po celej krajine nasadzuje voči protestujúcim a ľuďom nachádzajúcim sa v blízkosti protestov čoraz smrtiacejšie taktiky a vybavenie, aké sa bežne používa vo vojenských konfliktoch, ako napríklad ľahké guľomety, ostreľovacie a poloautomatické pušky. Mnohé prípady zabitia počas protestov napĺňajú definíciu mimosúdnych popráv. Z videozáznamov tiež vyplýva, že do zásahov proti obyvateľstvu sú zapojené aj jednotky, ktoré sa podieľali na páchaní závažných zločinov proti rohinskému obyvateľstvu a ďalším etnickým menšinám v krajine.

.

.

.

Mjanmarská armáda ráta s tým, že zvyšok sveta sa ostane pasívne prizerať. Ľudia v Mjanmarsku sa aj napriek krvavým zásahom ešte nevzdali, pridajte sa k nim a ukážte im spolu s nami, že to tak nie je. Pripomeňte s nami slovenskej vláde aj slovenským firmám, ktoré majú prevádzky alebo plány investovať v Mjanmarsku, že majú zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv, vrátane povinnosti zhodnotiť dopad ich prevádzok a partnerstiev na ľudské práva.

Apelujte spolu s nami na slovenskú vládu:

• aby podnikla kroky vedúce k odstaveniu mjanmarskej armády od dodávok akýchkoľvek zbraní a ďalších prostriedkov používaných pri porušovaní ľudských práv;

• aby v rámci diplomatických vzťahov podporila výzvu adresovanú Bezpečnostnej rade OSN s požiadavkou, aby tá prijala záväznú rezolúciu s výzvou na uvalenie komplexného zbrojného embarga na Mjanmarsko, uvalenie cielených finančných sankcií na mjanmarských predstaviteľov podozrivých zo závažného porušovania ľudských práv a zločinov podľa medzinárodného práva, ako aj na postúpenie situácie v Mjanmarsku na Medzinárodný trestný súd;

• aby žiadala členské štáty Asociácie krajín Juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o výzvu na prepustenie všetkých ľudí protiprávne zadržiavaných mjanmarskou armádou, stanovenie harmonogramu implementácie Dohody v 5 bodoch v rámci ASEAN-u, ako aj o podporu krokov OSN;

• aby uplatnila univerzálnu jurisdikciu a ďalšie formy jurisdikcie smerom k vyšetrovaniu akejkoľvek osoby dôvodne podozrivej, že nesie zodpovednosť za udalosti v Mjanmarsku, ktoré podľa medzinárodného práva predstavujú zločiny;

• aby navýšila objem humanitárnej pomoci poskytovanej ľuďom v Mjanmarsku alebo na úteku z krajiny, ktorí sú ohrození nákazou COVID-19 a zároveň brutálnymi zásahmi štátnych ozbrojených zložiek.

Pripomeňte miestnym a zahraničným súkromným spoločnostiam, ktoré prevádzkujú svoje firemné aktivity v Mjanmarsku, alebo tam majú zámer investovať, že majú zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv vrátane potreby zhodnotiť dosah ich aktivít a partnerstiev na ľudské práva.