Novinár Muhammad bol odsúdený na pätnásť rokov väzenia za písanie článkov. Je najdlhšie väzneným novinárom na svete. „Niekoľko dní som ležal v kaluži krvi, bez jedla a vody. Snažil som sa spomenúť si na všetko dobré v mojom živote – na moje deti a ženu. A v duchu som sa pripravoval na to, že zomriem.“ V roku 1999 Muhammeda mučili uzbecké bezpečnostné zložky pokiaľ sa nepriznal k protištátnym zločinom. Hoci Uzbekistan podpísal Dohovor OSN o zákaze mučenia, stále sa využíva na získanie priznania z trestných činov. Muhammad mal byť v roku 2014 prepustený, no stále zostáva vo väzení kvôli ďalšiemu päťročnému trestu za porušenie väzenského poriadku.

V roku 1999 uzbecké bezpečnostné zložky mučili redaktora zakázaných opozičných novín Muhammada Bekzhanova. Bili ho gumenými obuškami, dusili ho, dávali mu elektrické šoky, aby ho prinútili priznať sa k „protištátnym“ zločinom. Súd na základe tohto priznania odsúdil Muhammada na 15 rokov väzenia, a tiež zamietol Muhammadove sťažnosti, že bol mučený. Týmto súdny proces hrubo porušil medzinárodné štandardy spravodlivosti.

O 16 rokov neskôr sa Muhammad stále nachádza vo väzení. Napriek mnohým sťažnostiam zo strany jeho právnika a rodiny úrady nikdy nevyšetrili sťažnosti, že Muhammada mučili. Mal byť prepustený vo februári v roku 2012, avšak krátko predtým ho odsúdili na dodatočné 4 roky a 8 mesiacov za údajné porušenie väzenských pravidiel. Muhammadov prípad nie je v Uzbekistane ojedinelý. V jednom z najrepresívnejších režimov na svete bežne nútia mužov aj ženy podpisovať priznania najbrutálnejšími spôsobmi. Súdy sa spoliehajú na tieto takzvané „priznania“ a pravidelne ignorujú alebo zamietajú sťažnosti na mučenie.

Prezident Uzbekistanu to môže zmeniť. Môže podpísať nariadenie, ktorým dá zákonodarcom pokyn pozmeniť trestný zákonník, aby jednoznačne zakázal používanie mučenia na získavanie priznaní a používanie takto nadobudnutých dôkazov v súdnych procesoch.

Mučenie je v Uzbekistane systematické a rozšírené. Amnesty International na využívanie mučenia v Uzbekistane upozornila vo svojej nedávno vydanej správe, ktorú zostavila z viac ako 60 rozhovorov získaných medzi rokmi 2013 až 2015 a z dôkazov zhromaždených v priebehu 23 rokov. Odkrýva využívanie zvukotesných mučiacich ciel s výplňami v stenách, ktoré sú používané tajnou políciou, Uzbeckou národnou bezpečnostnou službou (SNB), a dokumentuje pokračujúce využívanie podzemných mučiacich ciel v policajných staniciach.

Prevládajúce mučenie a iné zlé zaobchádzanie hrá centrálnu úlohu v rámci súdneho systému krajiny a v rámci vládnych zásahov proti akejkoľvek skupine, ktorá je vnímaná ako hrozba pre národnú bezpečnosť. Správa varuje, že policajné a bezpečnostné sily často používajú mučenie za účelom získania priznania, aby zastrašili celé rodiny, alebo aby získali úplatok.

Fakty a čísla o mučení v krajine:

336 - oficiálny počet sťažností na mučenie zaregistrovaných medzi rokmi 2010 a 2013

60 - svedkov a tých, čo prežili mučenie poskytlo rozhovor AI do najnovšej správy

20 - rokov prešlo odkedy sa Uzbekistan pripojil k Dohovoru OSN proti mučeniu

13 - žiadostí o navštívenie krajiny od expertov OSN čaká na odpoveď od roku 2002

11- policajných dôstojníkov bolo v rokoch 2010-2013 usvedčených z mučenia

4 - smernice (nariadenia) Najvyššieho súdu Uzbekistanu vyslovene zakazuje používanie mučenia na získanie priznania a ich následné použitie pred súdom

0 - je počet nezávislých úradov, organizácií, ktoré vykonávajú inšpekcie väzení alebo podmienok v väzení

Má to zmysel! 22. februára bol Muhammad, jeden z najdlhšie väznených novinárov konečne prepustený na slobodu! Ďakujeme všetkým, ktorí ste za Muhammada písali listy a podpisovali petície, zo Slovenska sme podporili Muhammadovo prepustenie takmer 800 podpismi a listami!