Urgentná akcia
Sudán, akcia začala 21.5.2018
19-ročná Noura Hussein Hamad Daoudová bola 10. mája odsúdená na trest smrti za zabitie svojho manžela v sebaobrane – po tom čo sa ju druhýkrát pokúsil znásilniť. Centrálny trestný súd v meste Omdurman v Sudáne ju 29. apríla 2018 uznal vinnou z vraždy svojho manžela Abdulrahmana Mohameda Hammada. Nourin prípad zvýrazňuje neschopnosť sudánskej vlády vysporiadať sa s tragédiami skorých a nútených manželstiev ako aj znásilnení v manželstve.
27.6.2018
Sudánsky súd včera rozhodol zrušiť rozsudok smrti Noury Hussein a nahradil ho 5-ročným väzením za zabitie manžela v rámci sebaobrany počas pokusu o znásilnenie. Včerjašie rozhodnutie súdu musí byť katalyzátorom právnej reformy v Sudáne.
6.6.2018
Dobré správy pre Nouru: Noura dostala minulý týždeň výsledky z maturity - od mája 2017 je vo väzení a nevedela sa dostať k výsledkom. Maturitu spravila a rozhodla sa zapísať sa do diaľkového vzdelávacieho programu na štúdium práva. Nedovoľte, aby hrozba smrti visela nad Nourou a preto konajte - podpíšte petíciu a zdieľajte so svojími známymi.
31.5.2018
Sudánska aktivistka minulý týždeň navštívila Nouru vo väzení. Noura sa má vzhľadom na okolnosti dobre a od aktivistky sa dozvedela o globálnej kampani okolo jej prípadu. Nouriní právnici sa 24. mája odvolali voči rozsudku, avšak výsledok zatiaľ nie je známy.
V súvislosti so zabitím svojho manžela Abdulrahmana Mohameda Hammada bola 19-ročná Noura Hussein Hamad Daoudová usvedčená a následne odsúdená na smrť za “úmyselnú vraždu” podľa článku 130 sudánskeho trestného zákona z roku 1991. Jej právnici môžu do 25. mája podať voči rozsudku odvolanie.
Súdny proces s Nourou začal v júli 2017 a 29. apríla 2018 ju Centrálny trestný súd v meste Omdurman uznal vinnou z vraždy svojho manžela. Predsedujúci sudca sa odvolal na zastaraný zákon, ktorý nepovažuje znásilnenie v manželstve za zločin. Vynesenie rozsudku bolo odložené na neskorší dátum, aby sa príbuzní zosnulého manžela mohli rozhodnúť medzi oslobodením Noury, finančnou kompenzáciou (bežne známou ako Diya, alebo “krvavé peniaze”), alebo žiadať využitie trestu smrti. Rodina sa rozhodla pre trest smrti.
Noura Husseinová vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že bola s Abdulrahmanom Mohamedom Hammadom zasnúbená proti svojej vôli, keď mala 16 rokov. Manželstvo uzavreli v apríli 2017. Podľa sudánskeho práva môžu byť do manželstva donútené deti od veku 10 rokov. Keď Noura Husseinová odmietla manželstvo spečatiť, zavolal Abdulrahman Mohamed 2. mája 2017 svojich dvoch bratov a bratranca, aby Nouru pridžali, kým ju znásilnil. Nasledujúce ráno sa ju opäť pokúsil znásilniť, ale Noura sa nožom bránila. Jej 27-ročný manžel zomrel na následky utŕžených zranení. Výsledky Nourinej lekárskej prehliadky naznačili, že sama bola pri potýčke s manželom zranená.
Amnesty International vystupuje proti trestu smrti vo všetkých prípadoch bez výnimky, bez ohľadu na podstatu alebo okolnosti údajného zločinu.
Devätnásťročná Noura Hussein Hamad Daoudová ukončila strednú školu. V šestnástich bola proti svojej vôli zasnúbená a svadba sa uskutočnila o dva roky neskôr, v apríli 2017. Keď do šiestich dní po svadbe odmietla manželstvo spečatiť, jej manžel ju spolu s jeho príbuznými brutálne zbil a znásilnil. Na druhý deň sa ju opäť pokúsil znásilniť, ale dokázala mu utiecť do kuchyne, odkiaľ vzala nôž. Abdulrahman počas potýčky utŕžil smrteľné zranenia.
Noura potom utiekla k rodičom, ale jej otec ju odovzdal polícii. Následne bola obvinená z vraždy. Výsledky lekárskej prehliadky po bitke s Abdulrahmanom naznačili, že takisto utrpela zranenia vrátane pohryznutia a škrabancov. Od 3. mája 2017 je väznená v Ženskej väznici v Omdurmane. Jej súd sa začal v júli 2017.
V posledných rokoch niekoľko ženských organizácií neúnavne kampaňuje za zmenu sudánskeho zákona o osobnom postavení, vrátane legálneho veku na uzavretie manželstva. Sudánsky zákon, ktorý povoľuje, aby mohli byť do manželstva donútené deti vo veku od 10 rokov, je v rozpore s dočasnou sudánskou ústavou z roku 2005. Článok 21 dočasnej ústavy definuje dieťa ako: “akúkoľvek osobu, ktorá má menej než 18 rokov”. Krajina tiež ratifikovala Dohovor o právach dieťaťa, ktorý za dieťa rovnako považuje osobu, ktorá je mladšia ako 18 rokov.
Do roku 2015 považoval sudánsky trestný zákon z roku 1991 znásilnenie a zina (cudzoložstvo) za totožné. To znamenalo, že ak žena ako obeť znásilnenia nedokázala preukázať, že bola znásilnená, mohla byť potrestaná za spáchanie cudzoložstva a čeliť trestu buď 100 rán bičom (ak v čase incidentu nebola zosobášená) alebo smrti ukameňovaním, ak bola v čase incidentu v manželstve.
Po intenzívnej kampani za ľudské práva bol vo februári 2015 článok 149 sudánskeho trestného zákonu z roku 1991 upravený a rozšíril rozsah skutkov považovaných za znásilnenie. Novelizovaný zákon už nedefinuje znásilnenie v súvislosti s cudzoložstvom alebo sodomiou, vďaka čomu sa vyjasnilo zamieňanie významu znásilnenia a cudzoložstva. Hoci sa v novelizácii znásilnenie v manželstve ako trestný čin explicitne nespomína, je zahrnuté v novej definícii znásilnenia ako akéhokoľvek sexuálneho kontaktu s využitím sily, zastrašenia alebo donútenia, alebo zneužitia moci pokiaľ je takéto zneužitie jasne určené ako trestný čin.
Článok 149 trestného zákona z roku 1991 predtým uvádzal: “149 (1) Trestný čin znásilnenia spácha ten, kto vykonáva sexuálny styk spôsobom cudzoložstva alebo sodomie s inou osobou bez jeho súhlasu”; (2) Súhlas nebude uznaný v prípadoch, kedy páchateľ väzní, alebo má moc nad obeťou; (3) Ktokoľvek spácha trestný čin znásilnenia bude potrestaný sto ranami bičom a uväznením na čas, ktorý neprekračuje desať rokov, pokiaľ znásilnenie nepredstavuje zločin cudzoložstva alebo sodomie, ktorý sa trestá smrťou.”
Odseky 1 a 2 článku 149 bol v roku 2015 upravený nasledovne: “Trestný čin znásilnenia spácha ten, kto vykoná sexuálny kontakt penetráciou vagíny alebo análneho otvoru obete sexuálnym orgánom alebo iným objektom, alebo časťou tela, spôsobom využívajúcim silu, zastrašením, vynútením kvôli strachu z využitia násilia, zadržaním, psychologickým presviedčaním, vábením, alebo zneužitím moci proti osobe (obeti) alebo ďalšej osobe, alebo ak je zločin spáchaný proti osobe, ktorá nie je schopná vyjadriť súhlas kvôli prirodzeným príčinám, zlákaniu, alebo veku.“ Tretí odsek ostal nezmenený.