Emirhan Şaşmaz, Kerem Dikmen a ďalších deväť osôb tvoriacich členstvo výkonného a dozorného výboru izmirského združenia Genç LGBTI+ čelia súdnemu konaniu pre porušenie zákona o združeniach, ktorý upravuje činnosť organizácií občianskej spoločnosti a môže slúžiť na obmedzenie ich činnosti či dokonca na ich zrušenie. Predstavenstvo združenia je tiež obvinené z porušenia ústavného článku 41, ktorý chráni „práva rodiny a detí“. V decembri 2025 nariadil Občiansky súd prvého stupňa č. 3 v Izmire v samostatnom súdnom konaní rozpustenie združenia Genç LGBTI+, proti čomu združenie podalo odvolanie. Tieto kroky porušujú slobodu združovania a diskriminujú osoby z komunity LGBTI+. Vyzývame turecké orgány, aby stiahli všetky obvinenia a dodržiavali ľudské práva.

V Turecku čelí združenie Genç LGBTI+ so sídlom v Izmire a jeho vedenie trestnému stíhaniu za svoju zákonnú advokačnú činnosť a komunitné aktivity. Obvinení a obvinené sú Emirhan Şaşmaz, Kerem Dikmen a ďalších deväť členov a členiek výkonného a dozorného výboru združenia Genç LGBTI+. Úrady tvrdia, že ich činnosť porušila článok 41 tureckej ústavy o ochrane práv rodiny a detí, čo je posudzované ako porušenie zákona o združeniach.

V Turecku čelí trestnému stíhaniu Emirhan Şaşmaz, Kerem Dikmen a deväť ďalších osôb z predstavenstva výkonného a dozorného výboru združenia Genç LGBTI+ so sídlom v Izmire. Združenie a jeho vedenie čelia súdnemu konaniu za svoju zákonnú advokačnú činnosť a komunitné aktivity, ktoré údajne porušili ústavný článok 41 o ochrane práv rodiny a detí, čo je považované za porušenie článku 32/1 písm. p) zákona o združeniach.

V decembri 2025 rozhodol Občiansky súd prvého stupňa č. 3 v Izmire o rozpustení združenia Genç LGBTI+, pričom ako dôvod uviedol „nemravnosť“ niekoľkých ilustrácií uverejnených na sociálnych sieťach združenia v rokoch 2019 až 2022. Združenie spočiatku nebolo informované o kľúčových pojednávaniach z dôvodu nesprávneho doručenia predvolania, čo poukazuje na procesnú nespravodlivosť. Stojí za zmienku, že tieto obvinenia boli predtým prešetrené a zamietnuté Úradom pre kybernetickú kriminalitu, pričom príspevky uverejnené na sociálnych sieťach podľa úradu nepredstavovali trestný čin.

Obvinenia z „nemravnosti“ a zneužitie vágnych zákonov o „morálke“, ktoré viedli k rýchlemu rozhodnutiu o rozpustení združenia a stíhaniu jeho predstavenstva, predstavujú nezákonné obmedzenie ich práva na slobodu združovania a prejavu.

Vyzvite s nami hlavnú prokuratúru mesta Izmir a žiadajte, aby okamžite stiahla všetky trestné obvinenia proti predstavenstvu Genç LGBTI+ a dodržiavala záväzky Turecka vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.

Proces rozpustenia združenia Genç LGBTI+ začal v roku 2024 kontrolou združenia zo strany ministerstva vnútra. V kontrolnej správe sa uvádzalo, že päť samostatných príspevkov združenia uverejnených na sociálnych sieťach porušilo článku 226 ods. 2 trestného zákona, ktorý kriminalizuje „nemravnosť“. Združenie zároveň porušilo ústavný článok 41 týkajúci sa ochrany rodiny a detí.

Dňa 10. decembra 2024 podala Správna rada mesta Izmir na Hlavnú prokuratúru v Izmire sťažnosť týkajúcu sa piatich obrázkov, ktoré uverejnilo združenie Genç LGBTİ+ na svojich sociálnych sieťach v rokoch 2019 až 2022. Krajská správa požiadala o začatie trestného stíhania z dôvodu „nemravnosti“ a o začatie konania o rozpustení združenia. Na základe tejto sťažnosti prokuratúra začala vyšetrovanie podľa článku 226 ods. 2 tureckého trestného zákonníka a príslušných ustanovení zákona o združeniach s odkazom na ústavný článok 41.

Začiatkom roka 2025 bolo proti členom predstavenstva organizácie Genç LGBTI+ začaté predbežné trestné stíhanie pre „podozrenie z napomáhania pri zverejňovaní nemravného obsahu“ a „založenie združenia za účelom páchania trestných činov alebo realizovania nepovolených aktivít“.

Dňa 3. februára 2025 bola na Občianskom súde prvého stupňa č. 3 v Izmire podaná žaloba na rozpustenie združenia s tvrdením, že združenie zverejňovalo na sociálnych médiách nemravné príspevky a podnecovalo spoločnosť k „prijatiu LGBTI+ identít“. Prvé pojednávanie v konaní za rozpustenie združenia sa konalo 11. marca 2025. V dôsledku nesprávneho doručenia predvolania nebolo združenie o konaní informované, a preto sa na pojednávanie nedostavilo. Po tom, čo bolo združenie o konaní upovedomené, bezodkladne podalo súdu odvolanie a boli mu udelené dodatočné lehoty na podanie obhajoby proti žalobe. Druhé pojednávanie v konaní za rozpustenie sa konalo 8. apríla 2025. Vtedy sa právnici združenia po prvýkrát zúčastnili konania, počas ktorého predložili obhajobu združenia.

Na základe žiadosti guvernéra Izmiru o poskytnutie ďalších informácií týkajúcich sa trestného konania bolo v marci 2025 zahájené aj druhé trestné konanie, ktoré preverovalo rovnaké podozrenia. Kým prvé trestné vyšetrovanie, ktoré viedol Úrad pre kybernetickú kriminalitu pri Hlavnej prokuratúre v Izmire, bolo v auguste 2025 uzavreté rozhodnutím o pozastavení stíhania s odôvodnením, že príspevky na sociálnych sieťach nepredstavovali trestný čin, druhé trestné konanie zastavené nebolo a viedlo k obžalobe podľa zákona o združeniach.

Dňa 28. októbra 2025 podal hlavný prokurátor v Izmire obžalobu podľa článku 32 ods. 1 písm. p) zákona o združeniach (zákon č. 5253) proti 11 členom výkonného a dozorného výboru združenia Genç LGBTI+. Prvé pojednávanie v tejto veci sa uskutočnilo 8. apríla 2025 na Trestnom súde prvého stupňa č. 47 v Izmire.

Dňa 11. decembra 2025 Občiansky súd prvého stupňa č. 3 v Izmire nariadil rozpustenie združenia Genç LGBTİ+ s odôvodnením, že príspevky na sociálnych médiách oslovili široké publikum, „podporovali“ prijatie LGBTI+ identít a boli v rozpore s verejnou morálkou a ústavným článkom 41. Rozsudok bol vydaný v ten istý deň. Združenie Genç LGBTI+ sa proti rozhodnutiu odvolalo.

Zákony, ako napríklad zákony o verejnej morálke, zneužívajú subjektívne predstavy o „morálke“ ako zámienku na ukladanie neoprávnených obmedzení slobody prejavu, ako aj slobody pokojného zhromažďovania a združovania, najmä v súvislosti so sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. Obvinenia súvisiace s distribúciou materiálov alebo informácií považovaných za „nemravné“ sa efektívne využívajú na kriminalizáciu a potláčanie prejavov rôznorodých identít. Zároveň slúžia aj na potlačenie vyjadrení, ktoré nie sú v súlade s prevládajúcimi normami. Štáty majú povinnosť chrániť výkon práva na slobodu prejavu a slobodu združovania všetkých tým, že zabezpečia, aby toto právo nebolo obmedzované príliš všeobecnou a nejasnou legislatívou a svojvoľným uplatňovaním.