Strýko Pabai a strýko Paul sú komunitnými lídrami ľudu Guda Maluyligal, ktorý obýva ostrovy v najsevernejšej časti Austrálie, Torresovom prielive. Ich predkovia boli pôvodnými obyvateľmi a obyvateľkami týchto ostrovov a žili tu tisíce rokov.

V dôsledku klimatickej krízy by sa teraz ich spôsob života, tradičné poznatky, kultúrne zvyky a duchovné väzby, ktoré si odovzdávali z generácie na generáciu, mohli navždy pretrhnúť. Stúpajúca hladina mora po sebe zanecháva z roka na rok čoraz väčšiu spúšť. Podmýva pláže, ničí posvätné kultúrne miesta a cintoríny, na ktorých je pochované pôvodné obyvateľstvo, ničí záhrady s plodinami a ohrozuje infraštruktúru ostrovov.

Strýko Pabai a strýko Paul, ktorých ich komunita oslovuje „strýko“ na znak úcty, sa obrátili na súdy. Austrálska vláda podľa nich neprijíma dostatočné opatrenia na predchádzanie škodám spôsobeným klimatickými zmenami. To vedie k ničeniu ich krajiny a kultúry.

Strýko Pabai hovorí, že ako pôvodný obyvateľ ostrova Boigu nesie zodpovednosť za ochranu posvätných kultúrnych pamiatok na tomto mieste: „Stúpajúca hladina mora mi znemožňuje túto úlohu plniť, a to môže znamenať, že tieto pamiatky navždy zmiznú. Strata týchto miest by bola zničujúca pre súčasné komunity Guda Maluyligal aj pre ich ďalšie generácie. Mám kultúrnu zodpovednosť za ochranu svojho ľudu, našej kultúry a duchovnosti pred klimatickými zmenami.“

Ak austrálske úrady neprijmú naliehavé opatrenia, mnoho obyvateliek a obyvateľov Ostrovov Torresovho prielivu bude nútených opustiť svoju domovinu, keďže veľké časti ostrovov sa stanú neobývateľnými. To by malo pre tieto komunity devastačné následky. Ako hovorí strýko Pabai: „Narodili sme sa na týchto ostrovoch, sú to naše matky, naša identita, to, kým sme. Tisíce rokov naše rodiny bojovali proti každému, kto sa pokúsil vziať nám našu domovinu. Teraz nám však hrozí, že tento boj prehráme v dôsledku klimatických zmien.“

Stúpajúca hladina morí, zvyšujúce sa teploty a strata biodiverzity ohrozujú aj ľudské práva pôvodného obyvateľstva.

Ľudské práva pôvodných komunít naprieč Austráliou a Oceániou, ako aj na celom svete, sú v dôsledku zmeny klímy už dnes do veľkej miery obmedzené. V dôsledku klimatickej krízy tisíce ľudí nepožívajú svoje právo na život, zdravé životné prostredie, sebaurčenie, kultúru, zdravie, prístup k bývaniu, potrave a pitnej vode. Strýko Pabai a strýko Paul stoja v prvej línii boja proti klimatickej kríze, pretože ich komunity doplácajú na dôsledky klimatickej krízy každý deň. Obyvateľstvo Ostrovov Torresovho prielivu, ktorého väčšinu tvoria deti do 18 rokov, je dnes v akútnom ohrození.

V rokoch 1993 až 2019 stúpala hladina mora v Torresovom prielive približne rýchlosťou 6 cm za desaťročie. To predstavuje zhruba dvojnásobok celosvetového priemeru. V dôsledku tejto zmeny obyvateľstvo oblasti čelí prívalovým dažďom, záplavám, kontaminácii pitnej vody slanou morskou vodou a erózii pobrežia. Aktuálny stav porušuje viaceré články Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva, články 3 a 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, články 11 a 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a článok 6 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Ak medzinárodné spoločenstvo neprijme naliehavé a seriózne opatrenia na zmiernenie dôsledkov klimatickej krízy, je veľmi pravdepodobné, že do roku 2050 (teda za menej ako 27 rokov), budú ostrovy v Torresovom prielive neobývateľné a veľká časť obyvateľstva bude nútená opustiť svoje domovy. Ich odchod by nevyhnutne znamenal aj zničenie najstaršej existujúcej kultúry na svete, ktorá sa zachovala tisíce rokov.

Vyzvite austrálske orgány, aby prijali naliehavé opatrenia na predchádzanie škodám spôsobeným klimatickými zmenami.