Vážený pán prezident,

každý rok čínska vláda premiestňuje tisícky najlepších študentiek a študentov tibetských základných škôl vo veku 11 až 15 rokov z ich domovov do internátnych škôl v Pekingu a iných vzdialených provinciách, aby študovali na tzv. Tibetských vnútrozemských školách (Neidixizang – 内地西藏班). Študenti sa nemôžu počas minimálne štyroch, alebo až siedmych rokov vrátiť domov.

Tieto školy ponúkajú vďaka lepšiemu financovaniu širšie vzdelávacie možnosti, často ale za cenu nedobrovoľnej kultúrnej asimilácie.

V dôležitej etape osobnostného vývoja sú študenti a študentky vystavení jednotným národným osnovám s minimálnou výučbou tibetčiny, žijú v prostredí, ktorému dominuje tradičná čínska kultúra a nemôžu sa podieľať na tibetskej kultúre a budhistických náboženských obradoch. Väčšina z nich sa do Tibetu vracia bez poznania tibetčiny a navyknutá na uniformnú národnú identitu.

Aj keď vštepovanie jednotnej národnej identity etnickým menšinám nie je formálne priznané, evidentne je veľmi rozšírené. V roku 2017 napríklad dostali učitelia na týchto školách inštrukcie, aby „pevne podchytili výučbu ideológie a politiky a etnickej jednoty“. Mali za úlohu študentom vštepiť „päť múdrostí“: veľkú vlasť, čínsky národ, čínsku kultúru, čínsku komunistickú stranu a socialistický systém s čínskymi znakmi.

Etnickí Tibeťania sú v Číne vystavení diskriminácii a obmedzovaniu v oblasti práv na slobodu vierovyznania, prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania.

Ústava Čínskej ľudovej republiky vo viacerých pasážach zdôrazňuje, že práva národnostných menšín sú chránené. Článok 4 čínskej ústavy hovorí, že všetky národnosti v Číne sú si rovné a štát chráni práva a záujmy menšín, pričom je akákoľvek diskriminácia zakázaná. Zároveň uvádza, že všetky národnosti majú slobodu používania a rozvoja svojho jazyka, rovnako ako zachovanie svojich zvyklostí. Článok 122 tiež hovorí, že štát menšinám poskytne technickú, materiálnu i finančnú podporu pre ekonomický a kultúrny rozvoj.

Čína podpísala medzinárodné dokumenty, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá v článku 18 hovorí o tom, že „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo v sebe zahŕňa aj slobodu zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo v súkromí, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.“ A v článku 26 o tom, že „Rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti.“

Čína je tiež signatárom Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorom článok 18 znie:

,,1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo v sebe zahŕňa slobodu vyznávať alebo prijať náboženstvo alebo vieru podľa vlastnej voľby a slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo v súkromí, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou, zachovávaním obradov a vyučovaním.“

„2. Nikto nesmie byť podrobený donucovaniu, ktoré by narúšalo jeho/jej slobodu vyznávať alebo prijať náboženstvo alebo vieru podľa svojej vlastnej voľby.“

„3. Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže byť podrobená len takým obmedzeniam, ktoré predpisuje zákon, a ktoré sú nutné k ochrane verejnej bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo morálky alebo základných práv a slobôd iných.

„4. Štáty, zmluvné strany Paktu, sa zaväzujú rešpektovať slobodu rodičov, a tam, kde je to vhodné, poručníkov, zistiť náboženskú a morálnu výchovu svojich detí podľa vlastného presvedčenia rodičov alebo poručníkov.“

Článok 27 tiež hovorí o tom, že „V štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny, nebude ich príslušníkom upierané právo, aby spolu s ostatnými príslušníkmi menšiny užívali svoju vlastnú kultúru, vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo alebo používali svoj vlastný jazyk.“

Napriek tomu Čínska ľudová republika vytrvalo potláča výučbu tibetčiny v prospech čínštiny, čo je porušením čínskych zákonov aj vyššie uvedených medzinárodných dokumentov.

Žiadame preto:

aby Čínska ľudová republika dodržiavala svoju vlastnú Ústavu a medzinárodné dokumenty, ku ktorým sa zaviazala;

aby nezasahovala do práva rodičov, príslušníkov menšín, rozhodovať o vzdelaní a náboženskom vyznaní svojich detí;

aby rešpektovala práva národnostných menšín na používanie rodného jazyka a vzdelávanie v ňom.

S úctou,