×

ABY ČÍNSKA VLÁDA NEZASAHOVALA DO PRÁVA RODIČOV - PRÍSLUŠNÍKOV MENŠÍN, ROZHODOVAŤ O VZDELANÍ A VIEROVYZNANÍ SVOJICH DETÍ.




President of the People’s Republic of China
Xi Jinping
Zhongnanhai Xichangan’jie Xichengqu
Beijing Shi 100017
People’s Republic of China

Vážený pán prezident,

každý rok čínska vláda premiestňuje tisícky najlepších študentiek a študentov tibetských základných škôl vo veku 11 až 15 rokov z ich domovov do internátnych škôl v Pekingu a iných vzdialených provinciách, aby študovali na tzv. Tibetských vnútrozemských školách (Neidixizang – 内地西藏班). Študenti sa nemôžu počas minimálne štyroch, alebo až siedmych rokov vrátiť domov.

Tieto školy ponúkajú vďaka lepšiemu financovaniu širšie vzdelávacie možnosti, často ale za cenu nedobrovoľnej kultúrnej asimilácie.

V dôležitej etape osobnostného vývoja sú študenti a študentky vystavení jednotným národným osnovám s minimálnou výučbou tibetčiny, žijú v prostredí, ktorému dominuje tradičná čínska kultúra a nemôžu sa podieľať na tibetskej kultúre a budhistických náboženských obradoch. Väčšina z nich sa do Tibetu vracia bez poznania tibetčiny a navyknutá na uniformnú národnú identitu.

Aj keď vštepovanie jednotnej národnej identity etnickým menšinám nie je formálne priznané, evidentne je veľmi rozšírené. V roku 2017 napríklad dostali učitelia na týchto školách inštrukcie, aby „pevne podchytili výučbu ideológie a politiky a etnickej jednoty“. Mali za úlohu študentom vštepiť „päť múdrostí“: veľkú vlasť, čínsky národ, čínsku kultúru, čínsku komunistickú stranu a socialistický systém s čínskymi znakmi.

Etnickí Tibeťania sú v Číne vystavení diskriminácii a obmedzovaniu v oblasti práv na slobodu vierovyznania, prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania.

Ústava Čínskej ľudovej republiky vo viacerých pasážach zdôrazňuje, že práva národnostných menšín sú chránené. Článok 4 čínskej ústavy hovorí, že všetky národnosti v Číne sú si rovné a štát chráni práva a záujmy menšín, pričom je akákoľvek diskriminácia zakázaná. Zároveň uvádza, že všetky národnosti majú slobodu používania a rozvoja svojho jazyka, rovnako ako zachovanie svojich zvyklostí. Článok 122 tiež hovorí, že štát menšinám poskytne technickú, materiálnu i finančnú podporu pre ekonomický a kultúrny rozvoj.

Čína podpísala medzinárodné dokumenty, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá v článku 18 hovorí o tom, že „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo v sebe zahŕňa aj slobodu zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo v súkromí, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.“ A v článku 26 o tom, že „Rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti.“

Čína je tiež signatárom Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorom článok 18 znie:

,,1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo v sebe zahŕňa slobodu vyznávať alebo prijať náboženstvo alebo vieru podľa vlastnej voľby a slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo v súkromí, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou, zachovávaním obradov a vyučovaním.“

„2. Nikto nesmie byť podrobený donucovaniu, ktoré by narúšalo jeho/jej slobodu vyznávať alebo prijať náboženstvo alebo vieru podľa svojej vlastnej voľby.“

„3. Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže byť podrobená len takým obmedzeniam, ktoré predpisuje zákon, a ktoré sú nutné k ochrane verejnej bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo morálky alebo základných práv a slobôd iných.

„4. Štáty, zmluvné strany Paktu, sa zaväzujú rešpektovať slobodu rodičov, a tam, kde je to vhodné, poručníkov, zistiť náboženskú a morálnu výchovu svojich detí podľa vlastného presvedčenia rodičov alebo poručníkov.“

Článok 27 tiež hovorí o tom, že „V štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny, nebude ich príslušníkom upierané právo, aby spolu s ostatnými príslušníkmi menšiny užívali svoju vlastnú kultúru, vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo alebo používali svoj vlastný jazyk.“

Napriek tomu Čínska ľudová republika vytrvalo potláča výučbu tibetčiny v prospech čínštiny, čo je porušením čínskych zákonov aj vyššie uvedených medzinárodných dokumentov.

Žiadame preto:

aby Čínska ľudová republika dodržiavala svoju vlastnú Ústavu a medzinárodné dokumenty, ku ktorým sa zaviazala;

aby nezasahovala do práva rodičov, príslušníkov menšín, rozhodovať o vzdelaní a náboženskom vyznaní svojich detí;

aby rešpektovala práva národnostných menšín na používanie rodného jazyka a vzdelávanie v ňom.

S úctou,




Close