Rita Karasartova rada trávi čas so svojimi deťmi, cvičí jogu a šije šapany, prešívané kabáty, ktoré sú súčasťou kirgizského tradičného odevu. Od októbra 2022 sa však Ritin život obrátil hore nohami. Zatkli ju a mesiace strávila vo väzbe v stiesnenej cele. Odopreli jej prístup k zdravotnej starostlivosti a nemohla sa stretávať ani rozprávať so svojou rodinou. Teraz je v domácom väzení a má prísny zákaz vychádzania.

Rita Karasartova je obrankyňa ľudských práv a odborníčka na verejnú správu. Viac ako desať rokov sa venovala poskytovaniu nezávislého právneho poradenstva ľuďom, ktorých práva porušoval skorumpovaný a nespoľahlivý právny systém. Rita Karasartova vedie mimovládny Inštitút pre verejné analýzy. Okrem toho je členkou Zjednoteného demokratického hnutia Kirgizska, ktoré bojuje proti chudobe a nespravodlivosti.

Ritu spolu s ďalšími 26 ľuďmi zatkli za to, že verejne vyjadrili nesúhlas s novou dohodou o hraniciach, na základe ktorej získal Uzbekistan kontrolu nad vodnou nádržou Kempir-Abad. Táto skupina ľudí vyzvala obyvateľstvo blízkeho mesta Uzgen, aby sa k nim pridalo a aby spoločne pokojne demonštrovali proti tejto dohode a požadovali od vlády transparentnosť. Podobne ako ostatní, aj Rita sa obávala, že Uzbekistan obmedzí alebo celkom zakáže využívanie vody z nádrže na zavlažovanie v Kirgizsku. Voda je v regióne vzácnym zdrojom a strata prístupu k nej by mohla mať katastrofálne následky.

„Hovoríme to, čo nám zdravý rozum káže – aby ľudia vedeli, že kráľ je nahý! A on nás chce všetkých umlčať, ale to sa nedá,“ uviedla Rita v rozhovore pre spravodajský portál kloop.kg.

Ritu a ostatných pôvodne zadržali za organizovanie „masových nepokojov“. Ritu obvinili z pokusu o „násilné zvrhnutie vlády“, za čo hrozí až 15-ročný trest odňatia slobody.

Žiadajte slobodu pre Ritu Karasartovú.

Počas uplynulého roka vlády prezidenta Žaparova ľudia v Kirgizsku čelia čoraz výraznejším obmedzeniam práva na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania.

Od marca 2022 vydali súdy sériu rozhodnutí, ktorými výrazne obmedzili priestory v hlavnom meste, kde môžu aktivistky a aktivisti organizovať pokojné protesty. Súdy uvalili zákaz zhromažďovania sa pred parlamentom, sídlom prezidentského úradu, veľvyslanectvami Ruska, Ukrajiny a USA, na centrálnom námestí Ala Too aj pred hlavnou koncertnou sieňou.

Súdy tieto obmedzenia na začiatku roka 2022 zdôvodňovali ako dočasné a nevyhnutné opatrenia „na predchádzanie a potlačenie možných masových nepokojov na etnickom základe“ v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Neskôr opatrenia predĺžili do 31. decembra, pričom sa vzťahujú na všetky verejné podujatia a zhromaždenia s výnimkou zhromaždení, ktoré organizujú štátne zložky.

Obmedzovanie práva na pokojné zhromažďovanie sprevádza zadržiavanie pokojných demonštrantov a demonštrantiek. Štát postupne obmedzuje aj právo na združovanie, čím priamo zasahuje do činnosti mimovládnych organizácií. Organizácie, ktoré získavajú finančné prostriedky zo zahraničia, zároveň podliehajú novým pravidlám daňového vykazovania.

Vláda tiež prijíma čoraz viac zákonov, ktoré bránia novinárkam a aktivistom v kritike vlády a verejných činiteľov. Na obmedzovanie slobody prejavu vláda využíva predovšetkým zákon z roku 2021 o ochrane pred nepravdivými informáciami. Ministerstvo kultúry zablokovalo prístup k spravodajskému portálu Azattyk Media a online televíznemu kanálu Current Time. Orgány tiež zneužívajú právny systém a vznášajú nepodložené obvinenia z trestného činu „podnecovania nenávisti, neposlušnosti, nepokojov alebo násilia“. Cieľom týchto útokov sú zväčša ľudia pracujúci v nezávislých médiách. Len nedávno sa začalo trestné stíhanie v prípade troch nezávislých novinárov.

Mučenie a zlé zaobchádzanie, ako aj kruté, neľudské a ponižujúce podmienky zadržiavania viedli v niekoľkých prípadoch k úmrtiam vo väzbe. Podľa Národného centra pre prevenciu mučenia sa až tretina vyšetrovacích ciel nachádza vo vlhkých, tmavých a zle vetraných pivničných priestoroch.