Urgentná akcia
Spojené štáty, akcia začala 16.4.2018
Sadat I. unikol homofóbnym útokom zločineckej skupiny v Ghane a od podania žiadosti o azyl v januári 2016 sa nachádza v americkom zariadení pre zadržiavanie imigrantov. Úrady USA sa snažia Sadata násilne navrátiť do Ghany, kde čelí porušovaniu ľudských práv políciou a skupinami, pred ktorými unikol. Sadat musí byť bezpodmienečne prepustený na kauciu až do vybavenia jeho žiadosti o azyl a za žiadnych okolností nesmie byť deportovaný späť do Ghany.
29.7.2018
Po viac než dva a pol roku je Sadat konečne na slobode! Napriek tomu budeme jeho prípad naďalej monitorovať, keďže úrady znovuotvorili jeho žiadosť o azyl. Tento prípad je súčasťou širšej kampane Amnesty International za ochranu žiadateľov o azyl v Spojených štátoch.
19.7.2018
Sadatov návrh na znovuotvorenie azylového konania bol úspešný. Sadatovi právnici sa budú pokúšať o jeho podmienečné prepustenie. Je teda možné, že po 2,5 roku vo väzbe bude Ghaňan onedlho konečne na slobode.
4.6.2018
Ďakujeme všetkým, ktorí konali v mene Sadata, ktorý je aj naďalej v imigračnej väzbe. Keď sme minulý mesiac spustili petíciu, čelil bezprostrednej deportácii, ale po globálnom tlaku ho nakoniec nedeportovali. "Keď budem prepustený, mojim snom je vrátiť sa do školy a založiť nadáciu na pomoc deťom bez domova. Som veľmi vďačný za vašu podporu. Vaša podpora a Jennifer a Alicia (jeho právničky) mi dávajú silu."
Sadat I., 31-ročný gej z Ghany, je od podania žiadosti o azyl na americkej hranici s Mexikom zo 17. januára 2016 zadržiavaný americkým Imigračným a colným úradom (ICE). Momentálne sa nachádza v Pearsalle v Texase. Sadat ušiel z Ghany v novembri 2015 po tom, ako na neho zaútočili členovia občianskej hliadky 'Safety Empire', ktorí po troch dňoch, keď sa Sadat ukrýval, vypálili jeho dom a napadli jeho strýka. Členovia občianskej hliadky zistili, že Sadat je gej po tom, ako týrali a vypočúvali jeho gejského priateľa a milenca a na Facebookovej stránke lídra skupiny umiestnili video so zábermi bitky. V apríli 2017 skupina opätovne zverejnila video, ktoré získalo viac ako 53 000 videní, čím ďalej verejne odhaľovali Sadatovu orientáciu. Líder skupiny ostáva v Ghane na slobode a ohrozuje LGBT komunitu.
Homosexualita je v Ghane stále trestným činom a polícia neustále zlyháva pri stíhaní a trestaní útokov na lesby, gejov, bisexuálnych a transrodových (LGBT) ľudí. Napriek dôkazom o tom, že Sadat bude po návrate do Ghany aj naďalej čeliť prenasledovaniu, väzneniu a vyhrážkam, orgány USA odmietli jeho podmienečné prepustenie, snažia sa o jeho deportáciu a tvrdia, že nedokázal preukázať, že mu v Ghane stále hrozí prenasledovanie. Sadatova rodina poslala video ako dôkaz o pretrvávajúcich hrozbách prenasledovania, ktorým čelí, ale ICE ho odstránila z jeho balíka bez toho, aby ho informovala. V odmietnutí Sadatovho odvolania v novembri 2017 imigračný súd uviedol, že aj keď pracovníci ICE tento dôkaz zadržali, Sadat nedokázal požiadať svoju rodinu o dôkaz, že video poslali. Sadat vo februári 2018 dvakrát začal hladovku na protest proti zlým podmienkam predĺženého zadržiavania. Jeho právnici tvrdia, že ICE Sadata za hladovky potrestala.
Imigrační úradníci by mali zadržanie využívať ako krajnú možnosť, odôvodnenú v každom jednom prípade. Podmienečné prepustenie by sa malo udeliť z humanitárnych dôvodov, keď osoba nie je hrozbou pre verejnosť a nehrozí jej útek. Žiaden žiadateľ o azyl by nikdy nemal byť nútený vrátiť sa do situácie, kde mu reálne hrozí mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie, vrátane uväznenia na základe diskriminácie, ako je to v prípade sexuálnej orientácie. Nakoľko Sadat spĺňa všetky tieto podmienky, orgány USA by ho mali okamžite prepustiť zo zadržania a nemali by ho deportovať do Ghany.
Podľa medzinárodného práva má vláda USA povinnosť zabezpečiť rešpektovanie, ochranu a napĺňanie ľudských práv migrantov a žiadateľov o azyl. Medzinárodné normy, vrátanie noriem, ktoré prijali aj Spojené štáty americké, obsahujú silný predpoklad proti zadržiavaniu imigrantov, imigrantiek, žiadateľov a žiadateliek o azyl. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) jasne vymedzuje právo nebyť nezákonne zadržiavaný. Zadržanie by sa malo použiť len ako posledná možnosť, musí byť v každom jednotlivom prípade odôvodnená a musí podliehať súdnemu preskúmaniu. Zadržanie je prípustné len vtedy, keď orgány môžu v konkrétnom prípade preukázať, že je to potrebné a primerané na dosiahnutie cieľa a na základe zákonom stanovených dôvodov, a že alternatívy (napríklad požiadavky na hlásenie sa, kaucia alebo finančné záruky) by neboli účinné.
Vo svojej správe z júla 2017 o návšteve krajiny v Spojených štátoch pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie uviedla: "Pracovná skupina je toho názoru, že povinné zadržiavanie prisťahovalcov, najmä žiadateľov o azyl, je v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi normami a normami práv utečencov [...] Pracovná skupina poznamenala, že súčasný systém zadržiavania prisťahovalcov a žiadateľov o azyl je v mnohých prípadoch represívny, neprimerane dlhý, zbytočný a nákladný, keď existujú alternatívne riešenia založené na komunite, [...] nezakladá sa na individuálnom, posúdení nevyhnutnosti a primeranosti zadržania, je vykonávané za ponižujúcich podmienok a bráni legitímnym žiadostiam o azyl."
Podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), Dohovoru proti mučeniu a zvykového medzinárodného práva je vláda Spojených štátov povinná nevrátiť jednotlivcov do situácie, v ktorej by boli vystavení riziku mučenia alebo iného závažného porušovania ľudských práv: princíp nevyhostenia Takéto opatrenia sú nevyhnutné na ochranu utečencov, ktorí utekajú pred násilím a prenasledovaním. V správe z 28. februára 2018 spravodajca OSN zaoberajúci sa mučením a iným krutým, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním zistil, že dlhodobé zadržiavanie založené výlučne na migračnom stave sa rovná "svojvoľnému zadržiavaniu" a často, niekedy okamžite, znamená zlé zaobchádzanie - najmä pre LGBTI žiadateľov o azyl a iné zraniteľné skupiny.
Podľa amerického práva majú byť všetci zatknutí na hranici "zadržaní" až do ukončenia konania o vyhostení. Zákon USA stanovuje, že títo jednotlivci môžu byť podmienečne prepustení z "naliehavých humanitárnych dôvodov" alebo z dôvodu "významného verejného prínosu", keď jednotlivec nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko a nehrozí ani jeho útek. Politiky ICE dávajú terénnym riaditeľom právomoc podmienečne prepustiť jednotlivcov, u ktorých v jednotlivých prípadoch panuje dôvodná obava- vrátane osôb, ktorých nepretržité zadržiavanie nie je vo verejnom záujme - ako aj právomoc rozhodnúť o zadržiavaní osôb so zlým zdravotným stavom. Obe politiky sa týkajú rozhodnutia o tom, koho zadržať alebo prepustiť na kauciu, pod dohľadom, z osobného uznania alebo inej situácie.