Ak chcú svetoví lídri a líderky vidieť v Sýrii budúcnosť bez násilia a systémovej diskriminácie, mali by počúvať tie, ktorých sa to najviac týka.

Sýrske ženy sú vo veľkej miere odrezané od politických procesov, vrátane vyjednávania mieru, ktoré začalo v roku 2011. Nemôžu verejne prehovoriť o svojich skúsenostiach alebo zaujať rozhodujúci postoj v diskusiách, ktoré majú dopad na ich každodenný život.

Obávajú sa, že ich nedostatočná účasť na miestnej, regionálnej a celoštátnej vláde má katastrofálne dopady na budúcnosť ľudských práv, zvlášť pre ženy a dievčatá, a preto požadujú, aby im bola umožnená plná účasť na procesoch formujúcich budúcnosť Sýrie.

"Presídlili nás, nespravodlivo s nami zaobchádzali a prišli sme o svojich najbližších. To nás veľmi silno zasiahlo. Ale na rozdiel od minulosti, teraz si uvedomujem, že sa dokážem rozhodovať. Nebudem pri tom chýbať." – Ruqayyah

Ženy sú disproporčne zasiahnuté konfliktom, v ktorom sú vystavené mnohonásobným porušeniam ich práv a zlému zaobchádzaniu, vrátane svojvoľného zadržiavania, nútených zmiznutí a rodovo podmieneného násilia. Preto sýrske ženy zaujali vo svojich komunitách pozície líderiek, a hoci vychádzajú z rozličného prostredia a rôznia sa aj ich životné skúsenosti, spája ich nádej, že hlasy žien budú súčasťou procesov, ktoré ochránia pred násilím všetkých Sýrčanov a Sýrčanky.

Amnesty International Slovensko začína zbierať podpisy s cieľom vyjadriť solidaritu sýrskym aktivistkám. Vaše podporné podpisy sa budú zbierať v našej kancelárii v Bratislave a následne odoslané sýrskym aktivistkám.

Amnesty International od roku 2011 dokumentovala rodovo podmienené násilie a diskrimináciu žien zo strany sýrskej vlády a ozbrojených opozičných skupín.

Nálezy tohto výskumu ukazujú, že ženy zadržiavané sýrskymi úradmi boli po príchode do detenčných zariadení podrobované invazívnym bezpečnostným prehliadkam, v niektorých prípadoch aj znásilnené. Zadržiavané ženy vypovedali o sexuálnom obťažovaní a útokoch zo strany dozorujúceho personálu, ktoré zažili buď ako ich priame obete, alebo ako svedkyne. Ženy boli okrem toho zadržiavané spolu s mužmi a pod dohľadom mužských dozorcov. Bola im tiež odopieraná liečba chronických chorôb.

Amnesty International zdokumentovala, ako ozbrojené skupiny v Idlíbe a Aleppe porušovali medzinárodné humanitárne právo únosmi žien, ktoré následne nútili pracovať v kuchyniach vo svojich neoficiálnych detenčných zariadeniach. Podrobovali ich aj telesným trestom, ako napríklad kameňovanie a bičovanie za údajné priestupky ako mimomanželský sexuálny styk.