Bezprecedentne tvrdé zákroky čínskej vlády proti ujgurskej menšine sa neustále stupňujú. Dokazuje to aj najnovší výskum Amnesty International. Ujgurské deti v čínskej oblasti Sin-ťiang, niektoré mladšie ako 5 rokov, sú násilím odlúčené od rodičov a držané v štátnych „sirotincoch“. Ich rodičia žijúci v exile nemôžu riskovať návrat do krajiny, po ktorom by im mohlo hroziť opätovné umiestnenie do tzv. „reedukačných táborov“, známych mučením a iným zlým zaobchádzaním so zadržiavanými osobami. Podpíšte našu petíciu a pomôžte nám vyvinúť medzinárodný tlak na čínsku vládu, aby ujgurské rodiny mohli byť opäť spolu.

Mihriban Kader s manželom Ablikimom Memtininom boli prenasledovaní a šikanovaní políciou, ktorá na nich tlačila, aby odovzdali cestovné pasy. Pár preto v roku 2016 utiekol z oblasti Sin-ťiang do Talianska, pričom svoje štyri deti museli nechať v dočasnej starostlivosti starých rodičov. Krátko po odchode rodičov z krajiny previezli starú mamu detí do tzv. „reedukačného tábora“, kým starého otca vypočúvali na policajnej stanici.

V novembri 2019 získali rodičia od talianskej vlády povolenie priviesť do krajiny svoje deti. Štyria súrodenci, v tom čase vo veku 12 – 16 rokov, museli pred odchodom z Číny absolvovať cestu na taliansky konzulát v Šanghaji, kde mali požiadať o víza. Pred vstupom na konzulát ich zadržala čínska polícia a namiesto za rodičmi ich poslali späť do sirotinca a internátnej školy v Sin-Ťiangu.

Príbeh Mihriban a Ablikima žiaľ nie je jedinečný. Mnoho ujgurských rodičov muselo pri úteku zo Sin-ťiangu nechať svoje dieťa alebo deti v dočasnej opatere iných rodinných príslušníkov a príslušníčok. Mnohí z nich sa následne dozvedeli, že ich deti držia v štátnych sirotincoch alebo internátnych školách, kým ich opatrovníkov a opatrovníčky poslali do „reedukačných táborov“.

Tvrdé zásahy voči ujgurskej menšine bránia rodičom v návrate do Číny a starostlivosti o rodinu. Ich deťom úrady odoberajú alebo odmietajú vydať cestované pasy, čím im znemožňujú vycestovať. Podpíšte našu petíciu a vyzvite čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby ujgurským deťom umožnil opustiť Čínu a opäť žiť v opatere svojich rodičov.

Od roku 2017 vzniklo naprieč provinciou Sin-Ťiang viacero väzobných zariadení s rôznymi prívlastkami („protiextrémistické“, „vzdelávacie“ či „reedukačné“), v ktorých sú na dobu neurčitú zadržiavaní občania a občianky provincie. Podľa expertných odhadov je v súčasnosti v týchto zariadeniach väznených viac ako milión ľudí. V táboroch sú nútení učiť sa o čínskych zákonoch a politike a osvojiť si kultúrne zvyklosti, ktoré z nich urobia „lepších“ občanov a občianky Číny. Do týchto zariadení posielajú najmä ľudí praktizujúcich určité náboženstvo (prevažne islam), majú kontakty v zahraničí, alebo boli (oni sami alebo ich rodinní príslušníci a príslušníčky) súčasťou hnutí za sociálnu spravodlivosť. Čínske úrady sa tiež snažia zabezpečiť, aby nikto nemohol komunikovať pomocou kódovaných aplikácií, čím nútia ľudí používať domáce sociálne siete, ktoré nie sú kódované a nechránia súkromie používateľov a používateliek.

Ujguri a ostatné väčšinovo moslimské etnické skupiny v provincii Sin-ťiang dlhodobo trpia porušovaním slobody vierovyznania, slobody združovania sa a ďalších ľudských práv. V posledných rokoch ich úrady začali prenasledovať dôslednejšie a vo väčšej miere. Medzi nástroje represie patrí hromadné zatýkanie, stály technologický dozor, zvýšené nasadzovanie ťažko ozbrojených pouličných hliadok, zvýšenie počtu bezpečnostných stanovíšť na cestách a mnoho ďalších metód porušujúcich ľudské práva.

Viac o téme nájdete na našich sociálnych sieťach a webstránke https://www.amnesty.org/en/latest/research/2021/03/the-nightmare-of-uyghur-families-separated-by-repression/.