Gwyneth Ho si odpykáva sedemročný trest odňatia slobody za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a združovania. Pred vynesením rozsudku bola 707 dní (takmer dva roky) vo vyšetrovacej väzbe. Na slobodu by ju mali prepustiť v roku 2028.

Gwyneth Ho pracovala ako novinárka pre BBC a dnes už neexistujúcu nezávislú spravodajskú agentúru Stand News. Dňa 21. júla 2019 vysielala priamy prenos z terénu o útoku skupiny mužov v bielych košeliach. Muži napádali cestujúcich vrátane tých, ktorí sa vracali z miesta protestu. Ako reportérka sa sama stala terčom ich útoku a utrpela zranenia.

V roku 2020 odišla z pozície reportérky a ako aktivistka sa zapojila do demokratického hnutia. V rámci hnutia sa zasadzovala za demokraciu a ľudské práva. 6. januára 2021 ju zatkli a 28. februára 2021 ju obvinili zo „spiknutia s cieľom zvrhnúť vládu“ podľa zákona o národnej bezpečnosti (NSL). Ho sa stala jednou z obžalovaných v hromadnom procese známom ako „Hong Kong 47“.

Prípad Hong Kong 47 je najväčším hromadným stíhaním na základe NSL. Prípad poukazuje na problémy s nespravodlivými súdnymi procesmi a potláčaním prodemokratického hnutia a slobody prejavu v Hongkongu zo strany Pekingu.

Obvinenia vznesené proti jednotlivcom v tomto prípade sa týkajú ich organizácie a účasti na samozvaných „primárkach“ pre voľby do Legislatívnej rady v roku 2020, ktoré nakoniec úrady odložili. Rozsudok mal odstrašujúci účinok na politický aktivizmus a hnutie občianskej spoločnosti. Vyvolal obrovský strach medzi bežnými občanmi. Považovanie samozvaných „primárnych volieb“ organizovaných občianskymi skupinami za skutočnú hrozbu pre existenciu, územnú celistvosť alebo politickú nezávislosť Hongkongu nespĺňa vysoké kritériá uplatnenia pojmu „národná bezpečnosť“, ktoré vyžadujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv.

Ho spolu s ďalšími 46 aktivistami a politikmi predviedli 1. marca 2021 pred súd prvého stupňa. Súd 4. marca 2021 zamietol jej prepustenie na kauciu. Vo vyšetrovacej väzbe zostala až do začiatku procesu 6. februára 2023. To predstavuje celkovo 707 dní väzby pred súdnym konaním.

Ho vyhlásila, že je nevinná. Po viac ako ročnom súdnom konaní ju 30. mája 2024 uznali vinnou. 19. novembra 2024 ju odsúdili na sedem rokov odňatia slobody. Ho okrem toho figurovala aj v inom prípade porušenia verejného poriadku. 13. decembra 2021 ju odsúdili na šesť mesiacov odňatia slobody po tom, ako ju spolu s mediálnym magnátom Jimmym Laiom, ľudskoprávnou advokátkou Chow Hang-tung a ďalšími aktivistami uznali vinnou z účasti na nepovolenom zhromaždení. Išlo o vigíliu na pamiatku potlačenia protestov na Námestí nebeského pokoja v Pekingu v roku 1989. Vigília sa uskutočnila 4. júna 2020 v hongkonskom parku Victoria Park.

NSL (celý názov právneho predpisu: Zákon Čínskej ľudovej republiky o ochrane národnej bezpečnosti v osobitnej administratívnej oblasti Hongkong) jednomyseľne prijal Stály výbor Národného ľudového kongresu Číny (NPCSC). Prijali ho v Hongkongu 30. júna 2020 bez akejkoľvek formálnej, zmysluplnej verejnej alebo inej miestnej konzultácie. Široká definícia pojmu „národná bezpečnosť“ v tomto zákone, ktorá vychádza z definície čínskych ústredných orgánov, je nejasná a právne nepredvídateľná.

Rozsiahle dôsledky NSL sa prejavili okamžite. Od zavedenia NSL Amnesty International zdokumentovala výrazný úpadok v oblasti dodržiavania ľudských práv v Hongkongu, najmä slobody prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania sa, a na potláčanie nesúhlasu a politickej opozície. Orgány obviňujú politické strany, akademikov a iné organizácie a osoby, ktoré skutočne alebo údajne kritizujú súčasnú vládu a politický systém v Hongkongu, z ohrozovania národnej bezpečnosti. Snažia sa tak ospravedlniť cenzúru, prenasledovanie, zatýkanie a stíhanie, ktorými porušujú ľudské práva.

V reakcii na hrozbu, ktorú tento zákon predstavuje, sa rozpadlo alebo opustilo Hongkong viac ako 100 organizácií občianskej spoločnosti. Medzi nimi bol aj Občiansky front za ľudské práva, zastrešujúci organizáciu mnohých najväčších protestov v Hongkongu, ako aj niekoľko odborových zväzov a nezávislých médií.

Amnesty International naďalej vyzýva hongkonské a čínske orgány, aby zrušili hongkonský zákon o národnej bezpečnosti v súlade s odporúčaním Výboru OSN pre ľudské práva z roku 2022 a aby nadviazali na odporúčania monitorovacích orgánov OSN.

Nadobudnutie účinnosti NSL malo ničivé dôsledky. Hongkonská vláda však napriek tomu pokračovala v rozširovaní svojho právneho rámca s cieľom ďalej potláčať občiansku spoločnosť. 19. marca 2024 prijali nový zákon o národnej bezpečnosti – nariadenie o ochrane národnej bezpečnosti (SNSO). Týmto zákonom zaviedli do hongkonskej legislatívy čínske pojmy „národná bezpečnosť“ a „štátne tajomstvo“ spolu s ďalšími nejasnými trestnými činmi s prísnymi trestami. Ide o snahu ďalej legalizovať obmedzenia práva na slobodu prejavu a pokojného zhromažďovania.