Urgentná akcia
Filipíny, akcia začala 8.10.2014
Jerryme Corre, vodič autobusu, sedí už dva roky vo väzení za zločin, ktorý nespáchal. Policajti v civile, ktorí ho zadržali za údajnú krádež a vraždu policajta, ho mučili a obvinili ho aj z prechovávania drog. Snažil sa im vysvetliť, že nemajú správneho páchateľa, ale neverili mu. Odmietli uveriť aj inému policajtovi, ktorý potvrdil, že Jerryme nie je ten, kto spáchal zločin. Jerryme bol donútený podpísať dokument, ktorého obsah nepoznal.
20.3.2018
Napriek rozhodnutiu súdu v roku 2016, že Jerryme bol mučený políciou, ostal vo väzbe. Od januára 2018 sa uskutočnila séria vyšetrovaní týkajúca sa Jerrymeho drogových obvinení. Dňa 2. marca bol návrh na jeho prepustenie na základe nedostatku dôkazov prijatý a ešte v ten deň bol Jerryme prepustený. Jerryme je naspäť doma v Angeles City so svojou manželkou a deťmi. Dňa 5. marca navštívil svoju matku v Puerto Galera a konečne bol schopný navštíviť aj hrob svojho otca, ktorý zomrel počas jeho väzby. Dňa 14. marca navštívil AI Filipíny a poďakoval Amnesty International za to, že sa nevzdáva a bojuje za ľudské práva a a práva za iných ako je on.
11.4.2016
Jerryme Corre sa dočkal spravodlivosti! V historicky prvom rozhodnutí o porušení Zákona proti mučeniu z roku 2009 bol policajný dôstojník Jerick Dee Jimenez usvedčený z mučenia Jerrymeho Corra. Jimenez bol odsúdený na maximálne dva roky a jeden mesiac väzenia a Jerrymemu Correovi musí zaplatiť škodu vo výške 100 000 pesos (2 173 USD). Ďakujeme za Vašu podporu, v rámci Maratónu písania listov v roku 2014 Jerrymeho podporilo viac ako 71 300 ľudí, vrátane podporovateľov a podporovateliek zo Slovenska.
15.4.2015
27. marca bolo odovzdaných vyše 7000 listov požadujúcich spravodlivosť pre Jerrymeho. Listy si prevzal generálny inšpektor Oddelenia služieb vnútorných záležitostí Filipínskej národnej polície Alexander Roldan spolu s právnikmi a úradníkmi policajného zboru. Ďakujeme všetkým, ktorý sa doteraz zapojili do akcie. Príslušníci Oddelenia vnútorných služieb filipínskej polície pri odovzdaní prisľúbili, že Jerrymeho prípad napreduje na súde.
18.3.2015
16. februára oslávil Jerryme Corre vo väzení v Angeles City svoje narodeniny v spoločnosti manželky, pracovníkov a pracovníčiek Amnesty International Filipíny, ktorí mu odovzdali listy solidarity z celého sveta. “Nikdy sa nedokážem dostatočne poďakovať. Tieto listy mi dodávajú silu. Aj mojej manželke dávajú odvahu. Nie sme v tomto boji sami. Za našu spravodlivosť bojuje mnoho ľudí."
Jerryme bol na návšteve u svojej tety v provincií Pampagna, keď ho zadržala skupina viac než desiatich policajtov v civile. Amnesty International opísal priebeh zatknutia: „Prišli na motorkách... bol som zaskočený, keď na mňa namierili zbraňou. Donútili ma ľahnúť si s tvárou k zemi a niekto ma zbraňou udrel do hlavy. Bili ma a kopali do krku, brucha a kolien. Opýtal som sa, kto ste, ste polícia? Ak ste policajti, povedzte mi, z čoho ma obviňujete. Máte príkaz na zatknutie? Ale oni iba odpovedali, že nemám právo sa pýtať. Nasadili mi putá a odviezli ma na miestnu policajnú stanicu. Moja teta nahrala video na mobil. Jeden z policajtov jej ho vytrhol a vyhrážal sa jej, že ju obviní z bránenia výkonu spravodlivosti. Tiež ju zatkli.“
Následne ho policajti zobrali do policajného kempu Tomas Pepito. Jerryme povedal Amnesty International, že ho počas noci bili. Zaviazali mu oči, začali ho udierať do päty dreveným obuškom, opakovane ho kopali a udierali. Pýtali sa ho rôzne otázky. Keď neodpovedal, pokračovali v bití. Jerryme povedal, že mu policajti dali na hlavu šortky a zatiahli mu ich okolo krku, aby nemohol nič vidieť.
Oslovovali ho „Boyet“ a chceli ho prinútiť, aby sa priznal. Jerryme opakoval, že sa nevolá Boyet. Dobrovoľne chcel policajtom ukázať doklady, ktoré mal v peňaženke, ale policajti mu odmietli uveriť. Okolo polnoci polícia zavolala miestnemu úradníkovi, aby ho identifikoval. Potvrdil im, že zatkli nesprávnu osobu, ale tiež mu neverili.
Na druhý deň Jerrymeho donútili podpísať dokument, ktorého obsah nepoznal a polícia ho následne obvinila z prechovávania drog. Jeho tetu donútili zaplatiť približne 220 dolárov výmenou za prepustenie a podpísanie dokumentu, v ktorom sa zaviazala nezasahovať do Jerrymeho prípadu.
Jerrymeho manželka podala sťažnosťna Komisiu pre ľudské práva, ktorá vykonala lekárske vyšetrenie. Výsledky z februára 2012 potvrdili, že Jerryme utrpel zranenia na pravom stehne, pravom kolene a pravej nohe. V marci 2012 prišiel za Jerrymem vojenský úradník, ktorý sa snažil „vyriešiť“ jeho sťažnosť, tým, že ho nútil, aby ju odvolal. 19. júla 2012 vydala Komisia pre ľudské práva rozhodnutie, v ktorom potvrdzuje, že v Jerrmeho prípade došlo k porušeniu zákona o zákaze mučenia. Následne podala návrh na Ministerstvo spravodlivosti, ktoré 26. decembra 2012 odporučilo podať trestné oznámenie proti dvom policajtom. Prípad v súčasnosti čaká na otvorenie pred provinčným súdom.
Mučenie a iné zlé zaobchádzanie, ku ktorému na Filipínach beztrestne dochádza, zostáva v krajine vážnym problémom. Napriek sľubom vlády o riešení situácie sa obete nemôžu dovolať spravodlivosti. Žiadny páchateľ nebol doteraz uznaný vinným za svoje činy. Z tohto dôvodu a v obavách z pomsty policajných úradníkov obvykle nepodajú obete mučenia oficiálnu sťažnosť. Ohrození by sa stali nielen oni, ale aj ich rodina. Vyšetrovanie kriminálnych prípadov vrátane tých, kde dochádza k porušovaniu ľudských práv, často skončí v predbežnej fáze.
Zákaz mučenia je vo Filipínach ukotvený v ústave. Upravený trestný zákonník kriminalizuje všetky činy mučenia. Filipíny ratifikovali Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu v roku 1986 a Opčný protokol k Dohovoru v roku 2012, aj keď s výnimkou, ktorá odkladá návštevy Podvýboru ochrany proti mučeniu na tri roky. Krajina prijala v roku 2009 Zákon proti mučeniu, ktorý trestá mučenie a iné zlé zaobchádzanie doživotným väzením. Mučenie sa však v krajine stále bežne a rutinne využíva príslušníkmi bezpečnostných zložiek.