José Adrián mal iba 14 rokov, keď ho cestou domov zo školy napadli policajti. Prudko ho sotili o auto, brutálne ho zbili, jeden z policajtov mu dokonca dupol na krk. José sa nič netušiac ocitol na mieste, kde práve prebehla roztržka medzi skupinou mládeže a policajnou hliadkou. V policajnej cele ho mučili a prinútili k priznaniu, že poškodil jedno z policajných áut. José a jeho rodina museli zaplatiť vysokú sumu ako náhradu za škodu, ktorú nespáchal.

José pochádza z chudobnej yucatánskej rodiny a polícia sa podľa známeho diskriminačného vzorca zamerala na chlapca, ktorý viditeľne patril k nemajetnej vrstve pôvodného mexického obyvateľstva.

José je sluchovo znevýhodnený, takže s policajtmi, ktorí sa na ňom vyvršovali, nebol schopný účinne komunikovať. Po roztržke zatkli iba jeho – bez vysvetlenia a bez toho, aby kontaktovali jeho rodičov.

Na policajnej stanici zavesili Josého so spútanými rukami na stenu. „Nechali ma tak asi pol hodiny,“ hovorí. „Udierali ma do hrudníka a potom ma fackali.“

Aby syna dostali na slobodu, museli Josého rodičia zaplatiť pokutu a škody na policajnom aute, ktoré José údajne spôsobil. Výslednú sumu si však nemohli dovoliť a dostali sa kvôli tomu do dlhov. Po prepustení musel José kvôli incidentu na dôvažok odísť zo školy.

Josého rodina podala sťažnosť Yucatánskej komisii pre ľudské práva. V roku 2018 dostal José načúvací prístroj. Policajti, ktorí ho napadli, neboli potrestaní a rodina stále čaká na odškodnenie. „Chcem len spravodlivosť,“ hovorí Josého mama. A my sa k nej pridávame.