Máme právo kričať za práva

Slovenská republika, akcia začala 19.7.2022, petícia je stále aktívna

Vlády po celom svete dnes zasahujú proti protestujúcim. Pritom práve protesty zohrali mnohokrát dejinnú úlohu ako nástroj spoločenských zmien. Štátne inštitúcie majú povinnosť právo na protest chrániť.

Soľný pochod v Indii v roku 1930 proti britskej koloniálnej nadvláde, povstania Arabskej jari alebo protesty proti apartheidu v Južnej Afrike, to sú príklady historických momentov, v ktorých sa hybnou silou spoločenských zmien stali masy ľudí. Títo ľudia protestovali proti útlaku a odmietali sa vzdať. Protest dokáže vyvinúť obrovský tlak na mocných; vďaka odvahe ľudí, ktorí sa ozývajú proti nespravodlivosti, je možné vytvoriť svet, v ktorom bude menej nerovnosti.

Ale toto cenné právo, právo na protest, je ohrozené. Vlády v mnohých krajinách ho obmedzujú, pretože sa zmien boja. Priveľa ľudí pri moci chce udržať status quo, udržiavať rozdelenú spoločnosť.

Ak sa spojíme a zabezpečíme, aby sa na protestoch mohli zúčastňovať všetci ľudia – obzvlášť tí z marginalizovaných a diskriminovaných skupín obyvateľstva –, môžeme vytvoriť spravodlivejší svet. Spoločne musíme právo na protest chrániť všade, kde ho obmedzujú, a vždy, keď je ohrozené. Keď sa spojíme, vytvoríme svet, v ktorom môžu ľudia pokojne požadovať spoločenské zmeny bez toho, aby sa stali terčom prenasledovania.

Ide o globálny problém – a vyriešiť ho môžeme jedine tak, že sa na celom svete spojíme. Rovnako ako v prípade protestov, naša sila spočíva v tom, koľko nás je.

Vyzývame, aby sa každý človek na svete zasadzoval za právo na protest.

Pridajte sa aj vy a podporte svojím podpisom kampaň na ochranu práva na protest!

Pozadie prípadu

Klimatická kríza, narastajúca sociálna nerovnosť, systémový rasizmus či rodovo podmienené násilie sú čoraz častejšie motiváciou mnohých ľudí vyjsť do ulíc a pokojne, ale nahlas, žiadať systémovú zmenu. Mnohé vlády na rastúce vlny protestov reagujú zavádzaním právnych predpisov, ktoré nelegitímne obmedzujú právo na protest. Zákaz organizovania protestov počas pandémie COVID-19 v Grécku a na Cypre, rozširovanie právomocí polície voči pokojným protestujúcim vo Veľkej Británii či zákaz politických demonštrácií v blízkosti vládnych budov v senegalskom Dakare sú iba zlomkom z množstva príkladov, na ktorých sa ukazuje stúpajúci trend používania represívnych nástrojov na umlčanie pokojných protestujúcich.

Vlády na celom svete obmedzujú protesty pod zámienkou ochrany verejného poriadku a mnohokrát stigmatizujú protestujúcich a protestujúce, ktorých a ktoré označujú za výtržníkov alebo dokonca teroristky. Vlády Thajska, Konžskej demokratickej republiky a ďalších krajín stále viac využívajú výnimočný stav a mimoriadne právomoci na potláčanie disentu. Úrady v Hongkongu zneužívajú zákon o národnej bezpečnosti na svojvoľné obmedzovanie protestov, v Indii podobne aplikujú sporný protiteroristický zákon a trestný čin „podnecovania vzbury“.

Bezpečnostné zložky na celom svete čoraz častejšie používajú proti protestujúcim hrubú silu a tzv. menej smrtiace zbrane, ako sú obušky, slzotvorný plyn, omračujúce granáty, vodné delá a pogumované projektily. Od začiatku roku 2000 Amnesty International zdokumentovala militarizáciu zásahov štátnych zložiek proti pokojným protestom vrátane nasadzovania vojenského vybavenia a personálu. V Čile, Francúzsku a ďalších krajinách bezpečnostné zložky potláčajú protesty a demonštrácie pomocou obrnených vozidiel, vojenských lietadiel, sledovacích dronov, diel a omračujúcich granátov. V Mjanmarsku od začiatku masových demonštrácií, ktoré nasledovali po štátnom prevrate v roku 2021, zabila armáda najmenej 2 000 protestujúcich.

Viac informácií nájdete na https://www.amnesty.sk/mame-pravo-kricat-za-prava/.

Prehľad všetkých prípadov

Podporte výzvu ochrana práva na protest on-line

Chcem byť pravidelne informovaný o prípadoch (e-mailom alebo cez SMS)

Súhlasím so spracovaním osobných údajov podľa Zásad o ochrane osobných údajov AI SK

Zapisujem podpis...

Apel môžete podporiť odoslaním listu .

Zobraziť petíciu, ktorú odošleme adresátom.

Adresáti petície:

  • Monika Beňová, Vladimír Bilčík, Miroslav Číž, Lucia Nicholsonová, Robert Hajšel, Martin Hojsík, Michal Šimečka a ďalší: Poslanci a poslankyne, EURÓPSKY PARLAMENT

Požadujeme

  • aby europoslanci a europoslankyne na pôde Európskeho parlamentu presadzovali, že EÚ bude chrániť právo na protest vo všetkých jej členských krajinách,
  • aby žiadali EÚ o vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním európskej legislatívy a medzinárodných ľudskoprávnych noriem týkajúcich sa práva na protest v jednotlivých členských krajinách,
  • aby orgány EÚ v prípade porušovania práva na protest v jej členských krajinách intervenovali a žiadali nápravu a ochranu pokojných protestujúcich.