Vlády po celom svete dnes zasahujú proti protestujúcim. Pritom práve protesty zohrali mnohokrát dejinnú úlohu ako nástroj spoločenských zmien. Štátne inštitúcie majú povinnosť právo na protest chrániť.

Soľný pochod v Indii v roku 1930 proti britskej koloniálnej nadvláde, povstania Arabskej jari alebo protesty proti apartheidu v Južnej Afrike, to sú príklady historických momentov, v ktorých sa hybnou silou spoločenských zmien stali masy ľudí. Títo ľudia protestovali proti útlaku a odmietali sa vzdať. Protest dokáže vyvinúť obrovský tlak na mocných; vďaka odvahe ľudí, ktorí sa ozývajú proti nespravodlivosti, je možné vytvoriť svet, v ktorom bude menej nerovnosti.

Ale toto cenné právo, právo na protest, je ohrozené. Vlády v mnohých krajinách ho obmedzujú, pretože sa zmien boja. Priveľa ľudí pri moci chce udržať status quo, udržiavať rozdelenú spoločnosť.

Ak sa spojíme a zabezpečíme, aby sa na protestoch mohli zúčastňovať všetci ľudia – obzvlášť tí z marginalizovaných a diskriminovaných skupín obyvateľstva –, môžeme vytvoriť spravodlivejší svet. Spoločne musíme právo na protest chrániť všade, kde ho obmedzujú, a vždy, keď je ohrozené. Keď sa spojíme, vytvoríme svet, v ktorom môžu ľudia pokojne požadovať spoločenské zmeny bez toho, aby sa stali terčom prenasledovania.

Ide o globálny problém – a vyriešiť ho môžeme jedine tak, že sa na celom svete spojíme. Rovnako ako v prípade protestov, naša sila spočíva v tom, koľko nás je.

Vyzývame, aby sa každý človek na svete zasadzoval za právo na protest.

Pridajte sa aj vy a podporte svojím podpisom kampaň na ochranu práva na protest!

Klimatická kríza, narastajúca sociálna nerovnosť, systémový rasizmus či rodovo podmienené násilie sú čoraz častejšie motiváciou mnohých ľudí vyjsť do ulíc a pokojne, ale nahlas, žiadať systémovú zmenu. Mnohé vlády na rastúce vlny protestov reagujú zavádzaním právnych predpisov, ktoré nelegitímne obmedzujú právo na protest. Zákaz organizovania protestov počas pandémie COVID-19 v Grécku a na Cypre, rozširovanie právomocí polície voči pokojným protestujúcim vo Veľkej Británii či zákaz politických demonštrácií v blízkosti vládnych budov v senegalskom Dakare sú iba zlomkom z množstva príkladov, na ktorých sa ukazuje stúpajúci trend používania represívnych nástrojov na umlčanie pokojných protestujúcich.

Vlády na celom svete obmedzujú protesty pod zámienkou ochrany verejného poriadku a mnohokrát stigmatizujú protestujúcich a protestujúce, ktorých a ktoré označujú za výtržníkov alebo dokonca teroristky. Vlády Thajska, Konžskej demokratickej republiky a ďalších krajín stále viac využívajú výnimočný stav a mimoriadne právomoci na potláčanie disentu. Úrady v Hongkongu zneužívajú zákon o národnej bezpečnosti na svojvoľné obmedzovanie protestov, v Indii podobne aplikujú sporný protiteroristický zákon a trestný čin „podnecovania vzbury“.

Bezpečnostné zložky na celom svete čoraz častejšie používajú proti protestujúcim hrubú silu a tzv. menej smrtiace zbrane, ako sú obušky, slzotvorný plyn, omračujúce granáty, vodné delá a pogumované projektily. Od začiatku roku 2000 Amnesty International zdokumentovala militarizáciu zásahov štátnych zložiek proti pokojným protestom vrátane nasadzovania vojenského vybavenia a personálu. V Čile, Francúzsku a ďalších krajinách bezpečnostné zložky potláčajú protesty a demonštrácie pomocou obrnených vozidiel, vojenských lietadiel, sledovacích dronov, diel a omračujúcich granátov. V Mjanmarsku od začiatku masových demonštrácií, ktoré nasledovali po štátnom prevrate v roku 2021, zabila armáda najmenej 2 000 protestujúcich.

Viac informácií nájdete na https://www.amnesty.sk/mame-pravo-kricat-za-prava/.