Ľudia poskytujúci 24-hodinovú starostlivosť vykonávajú dôležitú prácu, ktorá je nenahraditeľná pre jednotlivcov aj celú spoločnosť. Ľuďom, ktorí sa už o seba nedokážu sami postarať, poskytujú nepretržitú opateru a nesú obrovskú zodpovednosť za ich zdravie a život. Napriek tomu, že ich práca je pre nás nenahraditeľná, 24-hodinové opatrovateľky a opatrovatelia často pracujú v neistých, nespravodlivých a stresujúcich podmienkach.

Psychická a fyzická náročnosť práce opatrovateliek a opatrovateľov, ktoré a ktorí poskytujú 24-hodinovú starostlivosť, je málokedy zohľadnená v pracovných podmienkach alebo výške mzdy, ktorú dostávajú. Mnohí z nich sú ohodnotení pod úrovňou minimálnej mzdy, pracujú na neprimerane dlhé zmeny a zažívajú diskrimináciu a obťažovanie na pracovisku. Práva ľudí, ktorí poskytujú 24-hodinovú opateru, v Rakúsku nepodliehajú takmer žiadnej právnej ochrane a to má za následok vážne a systematické porušovanie ich základných práv.

Napriek tomu, že majú v praxi pri vykonávaní svojej práce minimum voľnosti a samostatnosti, až 98 % opatrovateliek a opatrovateľov v Rakúsku pracuje pod štatútom samostatne zárobkovo činnej osoby. Táto situácia pre nich predstavuje množstvo problémov: Nevzťahuje sa na nich legislatíva o minimálnej mzde, nemajú garantované prestávky v práci, maximálnu pracovnú dobu, čerpanie dovolenky ani nárok na náhradu príjmu počas práceneschopnosti. Opatrovateľky a opatrovatelia majú nárok na pracovné prestávky často len na papieri a mnohé z nich sú v pracovnej pohotovosti na telefóne aj počas noci. V prípade práceneschopnosti znášajú náklady s tým spojené sami, pretože nárok na nemocenskú dávku majú až od 42. dňa. Mnohí opatrovatelia a opatrovateľky zároveň nemajú dostatok informácií o svojich právach a povinnostiach, ktoré im vyplývajú zo štatútu samostatne zárobkovo činnej osoby. V dôsledku toho sú často nedostatočne zabezpečení pre prípad straty zamestnania, alebo choroby, a v najhoršom prípade im hrozí aj zadlženie.

Problémy ľudí, ktorí poskytujú 24-hodinovú starostlivosť, výrazne prehĺbila aj pandémia COVID-19. Okrem protipandemických opatrení, limitovaného pohybu a zvýšených zdravotných rizík čelili opatrovateľky a opatrovatelia pri poskytovaní štátnej podpory v boji s pandémiou veľkej byrokratickej záťaži a jazykovej bariére.

Zabojujme spoločne za práva opatrovateliek a opatrovateľov poskytujúcich 24-hodinovú starostlivosť.

Všetci a všetky chceme pracovať v bezpečných a zdravých pracovných podmienkach a za vykonanú prácu dostať spravodlivú odmenu. Rakúske štátne orgány však zanedbali definovanie a ochranu práv opatrovateľov a opatrovateliek. Lepšie podmienky a bezpečnosť pre ľudí, ktorí poskytujú 24-hodinovú starostlivosť, ako aj pre ich klientelu, bude možné dosiahnuť iba za predpokladu, že v Rakúsku dôjde k nevyhnutnej a rýchlej zmene systému.

Rakúsko musí zaviesť také legislatívne normy a predpisy, ktoré opatrovateľom a opatrovateľkám zabezpečia spravodlivé pracovné podmienky, vrátane jasného určenia adekvátnej minimálnej mzdy a ochrany pred neprimerane dlhým pracovným časom. Zároveň je potrebné vybudovať funkčné kontrolné mechanizmy a nástroje, ktorými sa môžu opatrovateľky a opatrovatelia, ako aj ich klienti a klientky, efektívne brániť porušovaniu ľudských práv. Ľudia, ktorí poskytujú 24-hodinovú starostlivosť musia požívať efektívnu ochranu pred diskrimináciou, obťažovaním a porušovaním ich základných práv, čo zahŕňa aj celoplošné rozšírenie certifikácie agentúr, ktoré opatrovateľkám a opatrovateľom sprostredkujú prácu v Rakúsku.

Podpíšte a zdieľajte našu petíciu a pomôžte nám dosiahnuť zmenu.

Ďakujeme!

Amnesty International sa rozhodla osobitne preskúmať situáciu opatrovateliek a opatrovateľov v domácnostiach v Rakúsku a ochranu ich ľudských práv na základe konkrétnych problémov týchto pracujúcich v súvislosti s pandémiou COVID-19. Viac ako 92 percent pracujúcich v domácej starostlivosti v Rakúsku tvoria ženy. Viac ako 98 percent z nich cestuje za prácou z krajín strednej a východnej Európy, najmä z Rumunska a Slovenska. Do Rakúska zvyknú dochádzať na dvoj- alebo štvortýždňové zmeny (pracovné turnusy), po ktorých sa na obdobie voľna vracajú do krajín pôvodu. Obmedzenia cezhraničného pohybu osôb preto mimoriadne negatívne zasiahli práve opatrovateľky pracujúce v rakúskych domácnostiach.

Poskytovanie opatrovateľskej starostlivosti starším ľuďom je veľmi feminizované povolanie, v dôsledku čoho je podhodnotené i spoločensky nedocenené. Rakúsko patrí k európskym krajinám s najvyšším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov (v roku 2019 dosahoval 19 percent). Pre ženy, ktoré za prácou v tomto odvetví dochádzajú zo zahraničia, je rozdiel ešte väčší a ich platy často nedosahujú úroveň minimálnej mzdy. Platové ohodnotenie pracujúcich zo zahraničia je v Rakúsku približne o 25 percent nižšie ako ohodnotenie pracujúcich s rakúskym občianstvom. Práca žien zo zahraničia je ohodnotená až o 26,8 percenta horšie ako práca rakúskych občianok.

Rakúska populácia postupne starne – do roku 2040 bude viac ako štvrtina obyvateľstva vo veku nad 65 rokov – čo sa premieta aj do stúpajúceho dopytu po opatrovateľstve. Aj politické rozhodnutia, ako napríklad o peňažných dávkach alebo o tom, že starší ľudia do roku 2018 osobne niesli zodpovednosť za financovanie vlastnej dlhodobej starostlivosti v domovoch sociálnych služieb, viedli k tomu, že mnohí starší ľudia alebo ich rodiny sa rozhodli pre opatrovanie v domácnosti. V súčasnosti poskytuje opatrovateľskú starostlivosť starším ľuďom v ich domovoch viac ako 60-tisíc opatrovateliek a opatrovateľov. Táto práca je tiež známa ako 24-hodinová starostlivosť.

Docenenie opatrovateliek na spoločenskej a politickej úrovni však s vysokým dopytom po opatrovateľských službách v domácnosti vôbec nekorešponduje.

Celú výskumnú správu a viac informácií nájdete na stránke https://www.amnesty.sk/chceme-len-svoje-prava/.