Zastavte smrtiace zásahy proti protestujúcim v Peru
Peru, akcia začala 25.1.2023, petícia je stále aktívna
Počas protestov v peruánskom meste Juliaca v regióne Puno bolo len 9. januára zabitých 18 ľudí. Vo viacerých regiónoch krajiny pokračujú protesty a násilnosti, ktoré vypukli po tom, ako 7. decembra 2022 vtedajší prezident Castillo oznámil svoj úmysel rozpustiť parlament a následne bol odvolaný a zatknutý. Národná polícia aj ozbrojené sily použili proti protestujúcim neprimeranú silu. Od 7. decembra prišlo o život najmenej 40 osôb. Amnesty International vyzýva dočasnú prezidentku Dinu Boluarte, aby okamžite zastavila všetky formy nezákonného použitia sily zo strany peruánskych bezpečnostných zložiek.
Aktuálne k prípadu
15.6.2023
Od začiatku protestov v Peru uplynulo už takmer pol roka
Od začiatku protestov v Peru uplynulo už takmer šesť mesiacov a obete štátnych represií sa stále nedomohli spravodlivosti za porušenie svojich práv zo strany polície a armády. Vyšetrovania, ktoré vedie prokuratúra, sú pomalé, neefektívne a obete nie sú v centre pozornosti.
16.2.2023
Peruánske orgány pri potláčaní protestov útočia primárne na pôvodné obyvateľstvo
Amnesty International vydala 16. februára výskumnú správu, v ktorej sa zaoberá porušovaním ľudských práv protestujúcich v Peru, ku ktorým došlo od konca minulého roka, keď v krajine vypukli protesty za sociálnu spravodlivosť a ľudské práva. Peruánske štátne orgány odpovedali na volanie tisícov ľudí a komunít, ktoré požadujú dôstojnosť a systémovú ochranu svojich ľudských práv, jediným spôsobom – nadmerným a smrtiacim použitím sily. V dôsledku tvrdých zásahov proti protestujúcim zahynulo za uplynulé 2 mesiace najmenej 48 ľudí, pričom blokády ciest si vyžiadali ďalších 11 civilných obetí a život jedného policajta. Amnesty International získala informácie o 46 prípadoch možného porušenia ľudských práv a zdokumentovala 12 prípadov úmrtí v dôsledku použitia strelných zbraní. Organizácia tiež získala informácie o závažných nedostatkoch vo vyšetrovaní prípadov porušovania ľudských práv a pri výkone spravodlivosti. Výskum Amnesty International potvrdil, že armáda a polícia používajú pri potláčaní protestov strelné a menej smrtiace zbrane, pričom hlavným terčom takýchto zásahov sú predovšetkým pôvodné obyvateľky a farmári (tzv. campesinos). Hoci regióny s väčšinovým pôvodným obyvateľstvom predstavujú len 13 % celkovej rozlohy krajiny, od začiatku protestov v nich došlo až k 80 % všetkých úmrtí.
6.2.2023
Amnesty International vyslala do Peru krízový výskumný tím
Po dôkladnom monitorovaní situácie v Peru vyslala Amnesty International do krajiny špecializovaný krízový tím, aby preskúmal závažné porušenia ľudských práv a možné zločiny podľa medzinárodného práva spáchané v súvislosti s vlnou protestov, ktoré sa začali v decembri minulého roka. Krízový tím Amnesty bude zbierať svedectvá a usilovať sa získať prístup k dokumentom, ktoré by mohli podoprieť obvinenia z porušovania ľudských práv a možných zločinov podľa medzinárodného práva. Na základe zhromaždených materiálov by organizácia následne mohla asistovať obetiam a požadovať od peruánskych úradov, aby poškodeným zaručili právo na spravodlivosť a odškodnenie a zabezpečili, že sa takéto porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva nebude opakovať. Paralelne s terénnym krízovým tímom pokračuje vo svojej práci aj Zbor digitálnej verifikácie Amnesty International, ktorý analyzuje videá a fotografické materiály s potenciálom poslúžiť ako dôkazy, že v Peru došlo k porušovaniu ľudských práv. Čítajte viac tu: https://www.amnesty.sk/amnesty-international-vyslala-do-peru-krizovy-vyskumny-tim-na-vyskum-zavaznych-poruseni-ludskych-prav/
Peru sa už roky zmieta v dlhotrvajúcej politickej kríze, ktorá vyústila do súčasných nepokojov po tom, ako 7. decembra 2022 vtedajší prezident Pedro Castillo oznámil, že má v úmysle rozpustiť peruánsky zákonodarný zbor. Ústavný súd a parlament jeho rozhodnutie odmietli, parlament odhlasoval jeho odvolanie z funkcie a ešte v ten istý deň Castilla zatkli. Viceprezidentka Dina Boluarte rýchlo zložila prezidentskú prísahu a miestne orgány ju formálne uznali za novú prezidentku.
Tieto udalosti rozpútali vo viacerých regiónoch krajiny vlnu protestov, proti ktorým zasiahli peruánske ozbrojené sily a polícia. Počas prvých dní protestov boli zranené desiatky ľudí a najmenej dvaja ľudia zomreli. Novinárska obec zaznamenala útoky polície na pracovníčky a pracovníkov médií, ktorým násilne zhabali technické vybavenie.
Dňa 14. decembra peruánsky štát vyhlásil v súvislosti s politickou krízou výnimočný stav, o dva dni na to stúpol počet zabitých ľudí na 17.
Počas vianočných sviatkov protesty nakrátko utíchli, ale so začiatkom nového roka opäť vyšli do ulíc tisícky ľudí a štátna represia voči nim sa ešte viac vyostrila.
Dňa 9. januára počas protestov v meste Juliaca zahynulo najmenej 18 ľudí, ďalšie desiatky ľudí boli zranené.
Od začiatku protestov do 11. januára oficiálne zdroje informovali o smrti najmenej 40 ľudí v regiónoch Puno, Ayacucho, Apurimac, Cusco, Junin, La Libertad a Arequipa. Väčšina obetí patrila k vidieckym komunitám, ktoré sú v Peru dlhodobo marginalizované.
Amnesty International vyjadruje znepokojenie nad nadmerným použitím sily proti protestujúcim a vyzýva peruánske orgány, aby zabezpečili obetiam a pozostalým prístup k spravodlivosti a odškodnému.
Pozadie prípadu
Dňa 12. decembra Amnesty vydala prvú tlačovú správu, v ktorej odsúdila zabitie dvoch ľudí. Deň nato zverejnila naliehavú petíciu za okamžité zastavenie násilných zásahov proti demonštrantom a demonštrantkám. V druhej tlačovej správe zo 16. decembra Amnesty vyzvala na vyvodenie zodpovednosti za smrť najmenej 17 ľudí. Tretia tlačová správu reagovala na udalosti v meste Juliaca.
Amnesty International pripomína úradom, že protest nestráca svoj pokojný charakter kvôli sporadickým činom alebo nezákonnému správaniu jednotlivcov. Preto ani výskyt takéhoto správania nesmie znižovať rešpekt, záruku a ochranu ľudských práv tých, ktorí a ktoré demonštrujú pokojne. Aj štátne bezpečnostné zložky by mali uprednostniť pokojné riešenie situácie a vyhnúť sa použitiu sily takým spôsobom, ktorý je v rozpore s medzinárodnými normami.
Prvá tlačová správa: https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/12/peru-crisis-human-rights/
Naliehavá petícia: https://www.amnesty.org/en/documents/amr46/6299/2022/en/
Druhá tlačová správa: https://amnistia.org.pe/noticia/cese-violencia-protestas/
Tretia tlačová správa: https://www.amnesty.org/es/latest/news/2023/01/peru-must-cease-excessive-force-against-civilians/