V roku 2013 vošli vládni agenti do domu Ranie Alabassiovej a bez udania dôvodu ju uniesli spolu so šiestimi deťmi. Pár dní predtým uniesli podobným spôsobom jej manžela. O Ranii, jej manželovi ani ich šiestich deťoch nie sú doteraz žiadne správy. Sýrske úrady odmietli poskytnúť príbuzným Ranie akékoľvek informácie o tom, čo sa stalo, a kde sa momentálne rodina nachádza. Jej sestra Naila môže len hádať, prečo bola jej rodina zatknutá. "Rania nepatrila do opozičnej strany, ani nechodila na demonštrácie. Bola tu, aby pomáhala ostatným."

Rania Alabassiová je úspešnou zubárkou a matkou šiestich detí, ktoré sú vo veku od troch do pätnásť rokov. 9. marca 2013 vošli do ich domu agenti sýrskej vlády a uniesli jej manžela. O dva dni neskôr prišli pre Raniu a jej deti. Doteraz o nich nie sú žiadne správy.

Ako sa kríza v Sýrii stupňovala, došlo k masívnemu nárastu brutality po celej krajine. Tisíce ľudí zmizli po tom, čo ich zadržali štátne zložky alebo zajali ozbrojené skupiny. Mučenie je vo väzbe na dennom poriadku a tisícky ľudí kvôli tomu prišli o život.

Sýrska vláda doposiaľ ignorovala rezolúciu OSN z roku 2014, ktorá vyzýva k ukončeniu týchto nútených zmiznutí.

Nútené zmiznutia sú jedným z mnohých dôvodov, prečo ľudia utekajú zo Sýrie a hľadajú svoje útočisko v iných krajinách. Podľa svedectiev uvedených v správe Amnesty International „Násilné zmiznutia v Sýrii: medzi väzením a hrobom“, ak v blízkej alebo aj vzdialenej rodine došlo k zmiznutiu, zvyšok rodiny sa zo strachu pred uväznením alebo zmiznutím rozhodol utiecť z krajiny. V jednom prípade dokonca utiekla celá rodina o veľkosti približne 2000 ľudí, keď zmizol jeden jej člen, významný ľudsko-právny aktivista. Od začiatku konfliktu v roku 2011, Sýrska platforma pre ľudské práva zdokumentovala nútené zmiznutia 65116 osôb, z toho 3879 detí a 2145 žien.

Za nútené zmiznutie sa považujú prípady, kedy sú osoby zbavené osobnej slobody (zatknutím, zadržaním či unesením) štátnymi agentmi alebo osobami, ktorí konajú s povolením, podporou alebo súhlasom štátu. Zodpovední za zmiznutie odmietajú, že dané osoby sú zadržiavané, skrývajú osudy alebo miesto kde sa osoba nachádza, čím ich efektívne vynímajú spod právnej ochrany.

Nútené zmiznutie patrí medzi zločiny proti medzinárodnému právu a je v rozpore s medzinárodnými ľudskými právami a medzinárodným humanitárnym právom. Porušuje právo človeka na bezpečnosť a dôstojnosť, na ľudské podmienky pri zadržaní, na právnu subjektivitu, na spravodlivý súdny proces a rodinný život. Podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorý sa Sýria zaviazala dodržiavať, predstavuje nútené zmiznutie zločin proti ľudskosti, pokiaľ je súčasťou rozsiahleho alebo systematického útoku proti akejkoľvek civilnej populácii. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 z februára 2014 "zásadne odsudzuje...únosy a nútené zmiznutia a žiada okamžité ukončenie týchto praktík".