V Grécku sa môžete dostať do väzenia za pokus o záchranu ľudského života. Práve to sa stalo Sarah Mardini (24 r.) a Seánovi Binderovi (25 r.), keď sa zapojili do dobrovoľníckych záchranárskych prác organizácie pôsobiacej na ostrove Lesbos. Ich úlohou bolo nájsť člny, ktoré sa dostali do núdzovej situácie, a pomôcť ich pasažierom a pasažierkam – pričom išlo o ľudí na úteku.

Sarah a Seán sú obvinení zo špionáže, prevádzačstva a členstva v zločineckej organizácii. Ak súd uzná ich vinu, môže ich poslať na 25 rokov do väzenia.

Vo väzbe už strávili viac ako 100 dní, kým neboli podmienečne prepustení v decembri 2018.

Seán je momentálne v Írsku. Čo ho na tejto skúsenosti najviac desí? „Ešte desivejšie ako samotná skutočnosť, že ma zavreli do väzenia, je to, že sa to môže prihodiť hocikomu.“ To platí, keď vlády robia kriminálnikov z tých, ktorí sa snažia pomôcť ľuďom na úteku, namiesto toho, aby sa viac pričinili o ochranu práva ľudí na úteku nájsť si bezpečné miesto na život. Keď ľudia potrebujú ujsť z vlastnej krajiny pred konfliktom, mučením alebo iným zlým zaobchádzaním, často nemajú inú možnosť ako vydať sa na veľmi nebezpečnú cestu.

Sarah veľmi dobre pozná takéto nebezpečenstvá na vlastnej koži. V súčasnosti žije v Nemecku, ale v roku 2015 utiekla pred vojnou v Sýrii a cez Egejské more sa plavila na člne, ktorý sa takmer potopil. Spolu so svojou sestrou čln vlastnoručne dotiahli k pobrežiu Lesbosu, čím zachránili život aj všetkým ostatným na palube.

Od roku 2015 otvárajú grécke úrady vyšetrovania humanitárnych pracovníkov a pracovníčiek, trénovaných záchrancov a aktivistov a aktivistiek, ktorí sa angažujú pri pomoci ľuďom na úteku. Autority zneužívajú legislatívu upravujúcu prevádzačstvo na zastrašovanie aktivistov a kriminalizáciu solidarity k ľuďom na úteku a migrujúcim ľuďom.

Vyšetrovanie voči Sarah a Seánovi nie je ojedinelým prípadom, ale symptómom širšieho problému nielen v Grécku, ale v celej Európe. V roku 2016 boli traja hasiči a dvaja humanitárni pracovníci obvinení z prevádzačstva za záchranu životov ľudí na mori v blízkosti ostrova Lezbos. Odvážni obrancovia ľudských práv boli trestne stíhaní a po dlhom a nákladnom súdnom procese konečne oslobodení v roku 2018. V celej Európe sú humanitárni pracovníci/čky, záchranári/ky, obrancovia a obrankyne ľudských práv a aktivisti/ky úradmi obťažovaní a zastrašovaní za prejavy solidarity k ľuďom na úteku a migrujúcim ľuďom.

Stigmatizácia a kriminalizácia pomoci v prostredí, v ktorom jednotlivci a organizácie pôsobia pritvrdila a má mrazivý efekt. Vlády zlyhali pri ochrane ľudí na úteku. Nechávajú ich topiť sa, uviaznutých v lodiach na mori alebo v hrozných podmienkach v utečeneckých táboroch na pevnine. Organizácie a jednotlivci odvážne plnia úlohy, ktoré vlády ignorujú; zachraňujú životy ľudí na mori a poskytujú základnú pomoc ľuďom na úteku a migrantom. Kriminalizácia nielenže škodí ich psychickému zdraviu a spôsobuje aktivistom a organizáciám finančnú ujmu, ale ohrozuje najmä životy a zdravie ľudí na úteku.