Pred šiestimi rokmi nemal Maung Sawyeddollah ľahký život, ale rád hral futbal a sníval o tom, že sa stane lekárom. V roku 2017, keď mal 15 rokov, sa však jeho život obrátil hore nohami.

Mjanmarská armáda rozpútala etnické čistky proti Rohingom – etnickej menšine, ktorá v Mjanmarsku už desaťročia čelí tvrdej diskriminácii podporovanej štátom. Tisíce Rohingov a Rohiniek zabili, znásilnili, mučili a ich dediny vypálili.

Sawyeddollah a jeho rodina v obave o svoj život putovali 15 dní do Bangladéša. Dostali sa do utečeneckého tábora Cox's Bazar, kde žijú dodnes.

Sawyeddollah sa teraz chce stať právnikom a bojovať za spravodlivosť pre trpiacich ľudí vo svojom okolí. Okrem štúdia sa venuje aj publicistike a vedie kampaň za to, aby spoločnosť Meta, ktorá vlastní sociálnu sieť Facebook, prevzala zodpovednosť za svoj podiel viny na etnických čistkách Rohingov a Rohiniek. Roky pred útokmi algoritmy spoločnosti Meta posilňovali prejavy nenávisti voči Rohingom na tejto platforme. Facebook tak prispieval k násiliu, ktoré páchala mjanmarská armáda.

Rohinské rodiny ako tá Sawyeddollahova prišli o všetko a roky života v preplnenom utečeneckom tábore im nedodávajú nádej. Sawyeddollah vyzýva spoločnosť Meta, aby zaplatila odškodné za svoj podiel viny na beštiálnych zločinoch spáchaných na Rohingoch. Súčasťou odškodného by malo byť financovanie vzdelávacích programov v tábore Cox's Bazar. Sawyeddollah verí, že vzdelanie prispeje k tomu, aby ľudia v jeho komunite, ktorým prenasledovanie a násilie voči Rohingom zničili životy, mohli začať odznova.

Žiadajte, aby Meta zabezpečila Sawyeddollahovi a rohinským komunitám účinnú pomoc a odškodnenie za utrpenie, ktoré im spôsobila.

Amnesty International pri príležitosti šiesteho výročia začatia brutálnej operácie mjanmarskej armády proti rohinskej menšine vyzvala spoločnosť Meta, aby zaplatila odškodné Rohingom za úlohu, ktorú zohrala pri etnických čistkách Rohingov. Počas niekoľkých mesiacov roka 2017 mjanmarskí vojaci znásilňovali rohinské ženy a dievčatá, vypálili celé dediny a zabili tisíce ľudí. Viac ako 700-tisíc ľudí nútene opustilo krajinu, pričom mnohí dodnes žijú v chatrných utečeneckých táboroch v susednom Bangladéši. Podľa OSN došlo počas tejto operácie k mnohým zločinom proti ľudskosti a pravdepodobne je namieste hovoriť o genocíde a apartheide.

Úlohu pri etnických čistkách a šírení nenávisti zohrala aj sociálna sieť Facebook. Nebezpečné algoritmy Facebooku sú nastavené tak, aby v záujme zvyšovania profitu za každú cenu podporovali ‚zapájanie sa‘ používateľov a používateliek. Naše výskumy jasne ukázali, že algoritmy Facebooku aktívne rozdúchavali plamene nenávisti voči Rohingom. Jednoznačne tak prispeli k masovému násiliu a vyhnaniu viac ako polovice rohinskej populácie Mjanmarska do susedného Bangladéša. Je najvyšší čas, aby spoločnosť Meta poniesla svoju zodpovednosť a zaplatila Rohingom odškodné. Nemenej dôležité je, aby napravila svoj obchodný model tak, aby sa už nič podobné nezopakovalo.

Amnesty International a Al Jazeera 25. augusta uverejnili zdrvujúce Sawyeddollahove svedectvo. Uvádza sa v ňom: „Rád by som sa stretol s Markom Zuckerbergom a jeho tímom. Nechceli by prísť a stráviť noc alebo dve v utečeneckom tábore? Opýtal by som sa ich: ‚Vy nevidíte, akú úlohu ste zohrali v našom utrpení? Opakovane sme vás žiadali, aby ste sa nám pokúsili pomôcť a zlepšiť našu situáciu… Napriek tomu naše prosby ignorujete. Povedzte mi, máte voči nám nejaké emócie? Ide vám len o údaje? Ide vám len o doláre?‘“

Amnesty International v roku 2022 zverejnila správu s názvom Sociálna beštialita: Meta a právo na nápravu pre Rohingov. Správa podrobne opisuje úlohu spoločnosti Meta pri páchaní beštiálnych zločinov voči rohinskej populácii, ktorých sa v roku 2017 dopustila mjanmarská armáda. Interné štúdie spoločnosti Facebook z roku 2012 naznačujú, že spoločnosť mala podozrenie, že jej algoritmy môžu viesť k vážnym škodám. Interný výskum spoločnosti Meta z roku 2016 jasne hovorí, že ich „(systémy) odporúčaní pestujú problém“ extrémizmu.

Spoločnosť Meta prispela k závažnému porušovaniu ľudských práv rohinskej populácie. Podľa medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv má preto povinnosť poskytnúť tejto komunite účinnú nápravu. To zahŕňa aj vykonanie potrebných zmien v jej obchodnom modeli tak, aby predišla opakovaniu podobnej situácie v budúcnosti. Všetky obchodné spoločnosti majú povinnosť dodržiavať ľudské práva bez ohľadu na to, kde pôsobia, až do ich zániku. Tento všeobecne rešpektovaný princíp je súčasťou viacerých medzinárodných noriem vrátane Hlavných zásad OSN pre podnikanie a ľudské práva a Usmernení OECD pre nadnárodné podniky.