Urgentná akcia
Ruská federácia, akcia začala 15.5.2017, petícia je stále aktívna
Podľa dôveryhodných zdrojov z Čečenska dochádza v tejto republike na juhu Ruskej federácie k únosom, mučeniu a dokonca i vraždeniu mužov a žien, ktorých považujú za gejov a lesby. Čečenská vláda však nielenže spochybňuje, že na jej území žijú ľudia inej ako heterosexuálnej orientácie, ale popiera i skutočnosť, že si mala objednať tzv. preventívne čistky - odstránenie nežiaducich a nevyhovujúcich jednotlivcov z krajiny.
22.1.2019
Amnesty International obdržala začiatkom roka 2019 dôveryhodné informácie o pokračovaní útokov na LGBTI+ ľudí zo strany Čečenských úradov. Od decembra 2018 došlo k minimálne dvom prípadom mučenia a zabitia.
4.4.2018
Ani rok po odhalení série homofóbnych zločinov v Čečensku ruské úrady neprijali žiadne účinné kroky v reakcii na násilné prenasledovanie gejov v Čečensku. Obete týchto zločinov našli podporu jedine v ruskej občianskej spoločnosti. Neúnavná práca obhajcov a obhajkýň ľudských práv, vrátane ruskej LGBT siete, vyústila do bezpečného premiestnenia 116 ľudí z Čečenska, z ktorých 98 Rusko opustilo.
31.7.2017
Ruská LGBTI sieť vydala správu o prenasledovaní LGBTI ľudí v Čečensku. Svedectvá 33 ľudí, ktorí boli brutálne mučení, prenasledovaní a nezákonne zadržaní, odzrkadľujú zaangažovanosť úradov v týchto aktivitách. Celú správu si môžete prečítať tu.
11.7.2017
Podľa ruskej LBGTI siete prenasledovanie gejov stále pokračuje. Úrady prenasledujú gejov a ich rodiny a vyhrážajú sa im, že v prípade, ak sa budú sťažovať, tak budú odsúdení na základe falošných obvinení.
Podľa nezávislého denníka Novaja Gazeta sa vyše sto mužov, údajných gejov, stalo obeťami únosu v rámci koordinovanej akcie. Denník ďalej tvrdí, že títo muži mali byť vystavení mučeniu a ďalším formám zlého zaobchádzania, pričom troch z nich mali únoscovia dokonca zavraždiť. V skutočnosti však môže byť obetí aj viac.
Čečenské orgány však majú ďaleko od prevzatia zodpovednosti za vzniknutú situáciu, dokonca akúkoľvek existenciu gejov na území ich krajiny popierajú. Hovorca prezidenta Kadyrova vyhlásil, že „nie je možné zatknúť či utláčať niekoho, kto v našej republike nežije. Keby aj v Čečensku boli takíto ľudia, orgány činné v trestnom konaní by s nimi nemali žiadne starosti, pretože ich vlastní príbuzní by ich poslali na miesto, odkiaľ niet návratu.“
Únoscovia vraj prepustili niekoľko unesených mužov, pretože sa im pravdepodobne nepodarilo potvrdiť ich sexuálnu orientáciu. Kvôli homofóbnej intolerancii miestneho obyvateľstva im však stále hrozí obrovské nebezpečenstvo, dokonca i zo strany ich vlastnej rodiny. Potvrdili to i členovia mimovládnej organizácie Russian LGBTI network, ktorí vytvorili horúcu linku pomoci práve pre osoby utiekajúce sa do bezpečia mimo regiónu.
V oblasti severného Kaukazu, predovšetkým v Čečensku, dodnes dochádza k tzv. vraždám páchaným v mene cti. Muži, ktorí vraj poškodzujú česť rodiny, pretože sú údajne alebo naozaj gej, sú vystavení značne reálnej hrozbe zabitia zo strany príslušníkov ich vlastnej rodiny. Páchatelia takýchto vrážd zostávajú často nepotrestaní. V poslednom čase sa na internete objavili niekoľko videí obsahujúcich prvky násilia, ktoré ohrozujú aktivistov za práva gejov.
Čečenské orgány riadené prezidentom Ramzanom Kadyrovom v podstate dohliadajú prakticky na každú jednu oblasť života v tejto republike Ruskej federácie nachádzajúcej sa v severnom Kaukaze. Akýkoľvek prejav nesúhlasu je brutálne potlačený. Obhajcovia ľudských práv, mediálni pracovníci a politickí aktivisti vrátane osôb pôsobiacich mimo Čečenska, ba v ojedinelých prípadoch dokonca i jednotlivci z radov širokej verejnosti, ktorí prejavia hocaký kritický postoj voči čečenskej vláde a jej politikám, sú vystavení vyhrážkam, prenasledovaniu a často i fyzickému násiliu. Po podobných vyhrážkach bola v roku 2006 zavraždená novinárka Anna Politkovskaja a v roku 2009 unesená a zavraždená čečenská aktivistka za ľudské práva Natalia Jestemirova.