Zatiaľ čo sa Tureckom alarmujúco rýchlo šíri nákaza koronavírusom spôsobujúcim ochorenie COVID-19, tisícky väzňov, väzenkýň, zamestnancov a zamestnankýň preplnených a hygienicky nezabezpečených väzníc sú v permanentnom ohrození zdravia a života. Pred niekoľkými dňami ohlásila turecká vláda zámer vydať zákon, ktorý by po prijatí mohol viesť k prepusteniu až do 100 000 väzňov a väzenkýň. Aj keď ide o vítaný krok, stále to nestačí. Práve teraz preto nastal čas upozorniť aj na zabezpečenie ochrany zdravia ďalších väzňov a väzenkýň svedomia v Turecku.

Príliš veľa väzňov a väzenkýň, vrátane tých, ktorí a ktoré by vôbec nemali byť vo väzení, je z tohto návrhu zákona vylúčených. Medzi tisícmi ľudí prepustených na slobodu budú chýbať novinári a novinárky, obrankyne a obrancovia ľudských práv, akademici a akademičky aj opoziční politici a političky, ktorých a ktoré väznia len za to, že vykonávali svoju prácu a uplatňovali si svoje práva.

Množstvo z nich je svojvoľne uväznených v rámci uplatňovania „protiteroristických zákonov“ bez akýchkoľvek dôkazov. Títo ľudia musia byť bezpodmienečne a bezodkladne oslobodení.

Podľa medzinárodného práva by k zadržiavaniu obvinených počas čakania na súdny proces malo dôjsť len vo výnimočných prípadoch. V Turecku je však takéto konanie bežnou rutinou a ľudia väznení v celách predbežného zadržania sú z nového nariadenia vylúčení. Turecké úrady preto musia v súlade s princípmi prezumpcie neviny a práva na osobnú slobodu zvážiť prepustenie všetkých ľudí, ktorí na súdny proces ešte iba čakajú.

Turecké úrady tiež musia zvážiť prepustenie väzňov a väzenkýň, ktoré patria k zraniteľným skupinám najviac ohrozených ochorením COVID-19, ako sú starší ľudia a ľudia s vážnymi zdravotnými ťažkosťami, a zabezpečiť zdravotnú starostlivosť vrátane prevencie, testovania a liečby pre tých, ktorí oslobodení byť nemôžu.

Zadržanie množstva obrancov a obrankýň ľudských práv či kritikov a kritičiek režimu – aktivistov/tiek, novinárov/ok, umelcov/kýň – sa odohralo v kontexte stupňovaných útokov na ľudské práva, ktoré sú reakciou tureckých autorít na neúspešný pokus o prevrat z 15. júla 2016.

V rámci týchto „opatrení'“ bolo uväznených najmenej 50 000 ľudí. Viac ako 100 000 ľudí pracujúcich v štátnej správe bolo hromadne prepustených. Autority zároveň zaútočili na kritické hlasy z médií a občianskej spoločnosti. Od pokusu o prevrat bolo zadržaných minimálne 130 ľudí pôsobiacich v médiách a stovky mediálnych outletov a mimovládnych organizácií boli zatvorené a zrušené.

Neoprávnené zadržiavanie je nezákonné v zmysle medzinárodného práva. Podľa článku 9 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý ratifikovalo aj Turecko, nesmie byť nikto svojvoľne zatknutý alebo zadržiavaný.