Právo na sebavyjadrenie je jedným zo základných ľudských práv. Každý človek má právo povedať: Som žena / Som nebinárna osoba / Som transrodový muž. Slovinské úrady však toto právo transrodovým (binárnym aj nebinárnym) ľuďom upierajú.

Ak chcú transrodoví ľudia v Slovinsku podstúpiť úradnú zmenu rodu, sú (podobne ako na Slovensku) nútení získať psychiatrickú diagnózu F64.0, tzv. transsexualizmus, a podstúpiť invazívnu liečbu.*

Úradnú zmenu rodu by malo byť možné podstúpiť rýchlo a bez zbytočných komplikácií, a to na základe rozhodnutia jedinej osoby – tej, o ktorej rod ide. Každý človek má právo na sebaurčenie a na život v súlade so svojou identitou. Potvrdzujú to aj medzinárodné a európske štandardy, ktorými sa pri úradnej zmene rodu riadi už 11 európskych krajín vrátane Belgicka, Írska, Malty či Portugalska. V Slovinsku to tak zatiaľ nie je a podmienkou pre úradnú zmenu rodu sú invazívne lekárske zákroky.

Súčasné slovinské predpisy týkajúce sa úradnej zmeny rodu porušujú viaceré ľudské práva vrátane práva na telesnú a duševnú autonómiu a sebaurčenie, právo na dôstojnosť, právo na bezpečie, zdravie a súkromie. (Viď Európska charta ľudských práv, článok 8.)

Slovinské úrady musia zjednotiť postup pri úradnej zmene rodu s medzinárodnými ľudskoprávnymi normami a záväzkami krajiny. Preto musia z platných štandardov odstrániť podmienku získania psychiatrickej diagnózy a následnej liečby.

Žiadny človek nepotrebuje psychiatrický posudok na to, aby mal právo slobodne žiť v súlade so svojou identitou a mať prístup k zdravotnej starostlivosti. Štát nevyžaduje odborný posudok od binárnych cisrodových ľudí na to, aby im umožnil požívať ich základné práva. Ani v prípade transrodových ľudí (binárnych alebo nebinárnych) by to nemalo byť inak.

Túto petíciu inicioval kolektív neziskových organizácií vrátane Amnesty International Slovinsko, Association DIH, Association SOS telephone for women and children – victims of violence, DrogArt, Študentska Iskra, Koroška Pride, Kvartir, LGBTIQ community Pomurje, City of Women, MKC Maribor, Institute for Culture of Diversity Open, Ljubljana Pride Association, Maribor through pink glasses, Peace Institute, Pritličje, ŠKUC, TransAkcija Institute a Ustanova.

*Svetové zdravotnícke zhromaždenie schválilo v roku 2019 nové vydanie Medzinárodnej klasifikácie chorôb 11 (v orig. IDC 11), ktorá vstúpila do platnosti 11. februára 2022. WHO v dokumente vylúčila transrodovosť zo zoznamu duševných chorôb a porúch správania. Dokument zároveň nahrádza zastaralý a nesprávny pojem transsexualizmus výrazom rodová inkongruencia (resp. rodový nesúlad).

Rozhodnutie podstúpiť čiastočnú alebo úplnú medicínsku tranzíciu musí byť výsledkom dobrovoľného a informovaného rozhodnutia osoby, ktorá tento proces podstupuje. Psychiatrická diagnóza a nutnosť podstúpiť chirurgický zákrok alebo hormonálnu liečbu, pokiaľ nie je kontraindikovaná, ako podmienky pre žiadosť o úradnú zmenu rodu, sú v rozpore s modernými štandardmi WHO a tiež s viacerými medzinárodnými dokumentmi v oblasti ľudských práv.

Aj keď mnohé transrodové osoby majú záujem podstúpiť hormonálnu substitučnú terapiu a/alebo rekonštrukčnú operáciu genitálu či iné chirurgické zákroky, nútiť človeka podstúpiť ktorýkoľvek z týchto výkonov na právne uznanie jeho identity je v rozpore so zákazom mučenia a iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, v rozpore s právom na uznanie právnej osobnosti a predstavuje zásah do súkromného a rodinného života.

Tento názor podporujú aj dve dôležité rozhodnutia vnútroštátnych súdov v Rakúsku a Nemecku.

Rakúsky Najvyšší správny súd dňa 27. februára 2009 rozhodol, že povinná operácia nie je podmienkou pre úradnú zmenu rodu (a mena). Prípad sa týkal transrodovej ženy, ktorá žila v súlade so svojou rodovou identitou a zároveň podstúpila všetky biologické zmeny s výnimkou rekonštrukčnej operácie genitálu. Žena na súde preukázala, že svoju rodinu nemôže nechať bez finančnej podpory a jej pracovná situácia jej neumožňuje niekoľkomesačnú práceneschopnosť potrebnú na podstúpenie rekonštrukčnej operácie. Súd v rozhodnutí vyzval na zmenu zákona a zrušenie pôvodnej požiadavky rekonštrukčnej operácie na úradnú zmenu rodu.

Najvyšší spolkový súd v Nemecku vo svojom rozsudku uviedol, že „odborná verejnosť čoraz častejšie považuje operatívny zásah ako predpoklad úradnej zmeny rodu za problematický alebo dokonca neobhájiteľný“. Kľúčovým bodom je skutočnosť, že na úradnú zmenu rodu nie je potrebné vynucovať špecifický súbor operačných opatrení.